Musím uznať, šikovne vymyslený ťah, časovo presne naplánovaný do obdobia, kedy sa do kostolov pohrnú i sviatoční kresťania. Dopočujú sa tam, ako na nich SMK myslí i v otázkach viery. Nejde však iba o upevňovanie si pozície strany na juhu. Ide o ďalší krok na ceste k vytúženému cieľu. Teraz žiadajú biskupa, neskôr hádam aj apoštolského nuncia, veľvyslanca Vatikánu v suverénnom štáte. Potichúčky sa snažia dostať do povedomia zahraničia ako samostatná jednotka, autonómna oblasť v autonómnom štáte.
Zneužívať vieru obyčajného človeka na politické ciele je s prepáčením svinstvo! Viem, i v minulosti dochádzalo k takýmto prípadom. Napríklad u Piusa XII, ktorého pontifikát prebiehal v čase holocaustu, alebo holocaust v čase pontifikátu? Jeho vyhlásenia, činy sú dodnes bodom dlhosiahlých debát.
Maďari, teda tí naši, sa dostali do opozície, ich vplyv a právomoci značne ochabli. Po boji o miesto predsedu, po boji o smerovaní SMK, po opätovnom presadení programu nezmenených cieľov (z doby kedy boli na koni a mali iného predsedu), dnes už pravda zaobalených do mäkšieho papiera ako pred tým, sa rozhodli ísť na vec diplomaticky. Žiaľ pre obyčajného človeka, ktorý je iba nástrojom v ich rukách, rovnako tragicky ako v minulosti. Namiesto zbližovania sa Maďarov a Slovákov je tu opäť karta, ktorá rozdeľuje.
Navonok na tom nie je nič zlé, keď budú mať vlastného maďarského biskupa. Možno podobného, slovenského majú i Slováci žijúci v Maďarsku, poprípade ho majú i v Írsku, Anglicku, Nemecku, Rakúsku. Veď to všetko sú krajiny zo silným promenšinovým cítením (aspoň navonok to tak deklarujú), krajiny, kde žije naša slovenská menšina, občania s národnosťou slovenskou.
Dnes "nespravodlivo utláčaní" spoluobčania s maďarskou národnosťou už majú školy, názvy miest, ulíc, obchody s maďarskou literatúrou, knižnice, štátom dotované záujmové spolky, organizácie, pozývajú si sem prezidenta MR pri ignorovaní diplomatického protokolu, v mestách ako je Komárno pomaly nenájdete sochu Slováka, pamätnú tabuľu, zato sa dozviete, kde aký Maďar strávil noc na ceste po rakúsko uhorskej ríši, alebo kde mu skrsla myšlienka na pomaďarčenie ďalšieho územia, či kde ho oslovila múza k napísaniu ďalšieho pamfletu o tom, ako sú Maďari utláčaní alebo jedineční. Nie, nie som proti tomu, aby každý u nás žijúci človek miloval svoju domovinu, byť tisíce či jeden kilometer od nás. Nie som proti tomu, aby si hovorili rečou svojej vlasti. Ani nie som proti tomu, aby boli u obcí a na budovách dvojjazyčné názvy.
Ilustračné foto |
Na južnom Slovensku sa bohoslužby bežne odohrávajú v jazyku maďarskom, je skôr výnimkou jazyk slovenský a veľmi vzácnym je bohoslužba v oboch jazykoch súčasne. Maďarsky hovoriacich kňazov majú toľko, že aula univerzity Komenského v Bratislave by bola malá, keby sa tam mali pomestiť. Majú kostoly čisto maďarské a keď aj v tých slovenských prebieha bohoslužba v maďarskom jazyku, nik sa nesťažuje. Majú právo a aj ho využívajú, používať maďarskú liturgickú literatúru, maďarské Biblie, spevníky, čítajú Evanjeliá po maďarsky. Pýtam sa, načo je dobrý ešte aj maďarský biskup? Pán Csaky by mal odpovedať, čo očakáva od pôsobenia ich biskupa. Presadzovanie pomaďarčovania na poli viery? Nie je toho už dosť? Presadzovanie záujmov politickej strany cez "neutrálny, ekumenicko vychýlený Vatikán"? Koho ešte v budúcnosti využijú a čo všetko ešte použijú, len aby si presadili to svoje?
