Afrodiziakum, kvasená kapusta za štyri tisíc štyristo

Krátko po revolúcii prepukol boom masážnych salónov, kde si muži chodili vybiť svoje sexuálne predstavy, ktorých sa im nedostávalo vo vlastných rodinách, či len tak podporiť si vlastné ego, ako sú ešte na tomto poli vitálni a všeho schopní, alebo dokázať svojim kamarátom a kolegom, že sú in a idú s dobou slobody a uvoľnenej morálky.

Objednávka znela na dve vozidlá do nemenovaného všeobecne známeho domu. Spolu s kolegom sme sa prihlásili u ochranky, ktorá nás navigovala k pánovi v rokoch s dvomi sporo odetými "dámami" po boku.
-Dobrý deň, volali ste taxík?
-Áno, potrebujem kvasenú kapustu.
-To nie je problém, nakúpime, dovezieme, všetko raz dva, ale koľko tej kapusty máme doniesť keď ste si zavolali dve autá?
-Ja, že som volal dva taxíky? To asi obsluha poplietla. Ale keď ste už tu, dovezte mi dve kilá. Jeden jedno a druhý druhé.

Blázon, napadlo nás, ale na druhej strane, za peníze v Praze dům , prečo si nechať ujsť zárobok? Vypýtali sme si zálohu po dvesto korún a šupy lupy na najbližšie trhovisko. Ako na potvoru, bolo obdobie, kedy sa už vlaňajšia kapusta vypredala a nová ešte nestihla vykvasiť. Písal sa rok 1993 a v Bratislave sa kvasená kapusta priamo zo suda nedala zohnať. S dlhým nosom sme sa vrátili za svojim dočasným chlebodarcom.

-Chlapci to mi nehovorte, že ste mi nič nedoviezli! Ja tú kapustu potrebujem, nech to stojí, čo to stojí.
-Máme teda ísť pre ňu aj do Stupavy?
-Už ste naspäť? opýtal sa nedočkavo. Začalo nám byť jasné, že tento pacient príslušného verejného domu, potrebuje kapustu hádam ako afrodiziakum a je ochotný za to slušne zaplatiť. O jeho nesolventnosti nemohlo byť pochýb, každému hodil tisícku z guče bankoviek, za ktorú by som si pokojne mohol kúpiť nový taxík.

-Fajn, podmienky teda platia, vyrážame do Stupavy šéfe!

Za rohom odstavíme kolegove auto a na Záhorie ideme jedným. Jeho rodina pochádza priamo zo Stupavy a tak ešte cestou zisťuje, kto by nám mohol predať dve kilá kvasenej kapusty. Babka, znela jednoznačne rada. Po pol hodine odchádzame s dvomi zvlášť nabalenými kilami kapusty. Keby ju dostala do ruky hygiena, najskôr by ju označila za nebezpečnú látku epidemiologicky ohrozujúcu väčšinu obyvateľstva. Skutočne išlo o zbytok kapusty zabudnutej od Vianoc v jednom zastrčenom sude. Čo na tom, kráľovsky zaplatená úloha bola splnená, vraciame sa k tokajúcemu zákazníkovi.

-Tak sme tu šéfe, nech sa páči kapustička. Oči sa mu rozžiarili ako keby mu doktor Uzel práve prezradil načo to v nohaviciach vlastne má.

-Páni, tu je pre každého ďalšia tisícka a dajte si s nami. Privolal obsluhu i s misou, kam kapustu z igelitu vysypal.

-Radšej nie pane, my sme koštovali priamo zo suda a už teraz máme krútenie v črevách, nepriamo naznačujeme nebezpečenstvo dodaného tovaru.

-To nevadí, keby ste chceli nejakú babu, stačí povedať. Ako "mladoženáči" sa snažíme rýchlo rozlúčiť, ale zmagorený záletník nás nechce pustiť. Plnými hrsťami sa napcháva unavenou kapustou a spokojnosť dáva najavo rôznymi ďalšími ponukami. Čo povedať, odolali sme. Zavrhli sme 21 ročný Chivas Regal, pravé modranské z Pezinku, i Jack Daniels toť pred chvíľou (vraj) dovezený osobitným lietadlom priamo od výrobcu. Tí ľudia si dokážu navymýšlať!

Po chvíli, keď každý z nás vyfasoval kartón Marlboriek ako bonus, sa lúčime a v duchu obidvaja veríme, že sa tak skoro nestretneme. Nielen kvôli tej kapuste, ktorá mu musela spôsobiť vskutku zážitky nevídané a nečakané, rozhodne majúce ďaleko od pôžitkov, ktoré sľuboval spomínaný dom s červenou lampičkou, ale hlavne kvôli jeho prístupu k ostatným. Nemám rád ľudí, ktorí si myslia, že za peniaze sa dá kúpiť všetko, láska, poslušnosť; ľudí, ktorí si vynucujú, aby sa ostatní v okolí správali podľa ich egoistických predstáv. Žiaľ, nielen v taxikárskej profesii ich stretnete viac ako dosť.