- Synku velebený, pozri sa čo sa mi stalo oslovuje dôchodca (srandista prvej triedy), osobne operátora v Orange. Na stôl doslova vysype zo sáčku mobil, ktorý mu pred pár hodinami spadol na zem z rebríka.
-Vieš, ja som dôchodca, penziu mám až pozajtra, nevedel by si mi to poskladať len tak na dobré slovo?
-Dajte to sem dedo... vloží baterku, pozacvakáva kryty, nahodí pin, preskúša funkcie a je vymaľované.
-Díky synečku dedo mizne za dverami. O desať minút je späť a v ruke má Študentskú pečať.
-Vďaka za pomoc položí ju pred mladého.
-Ale veď ste hovorili, že penziu máte až pozajtra vyčíta dedovi.
To mám, toť vedľa v Jednote som ju šlohol, a pozajtre im ju prídem zaplatiť ale nikomu to nehovor! spiklenecky mrkne na mladého.
Ako som spomínal ide o nekonečného srandistu. Samozrejme, čokoládu normálne kúpil, veď ten mobil čo mu capol z rebríka používal na fuške. A kráľovsky zaplatenej. I mňa občas prekvapí vetou, -Chýba mi päťdesiat halierov, nedoložíš? A potom to dopadne tak, že z vačku vytiahne päťstovku.
Dôveruj ale preveruj, hovorieva. Nuž tento raz preveril Orange. Kto vie kde sa objaví zajtra ...
Ako dedko Orange preveril
O neochote pracovníkov za rôznymi prepážkami a pultami sa toho popísalo už kopy. Sú aj výnimky. Jedna lastovička leto nerobí hovorí sa. A čo keď?