Ako traja kamaráti rovnosť stratili

Po základke každý zamieril inam. Jeden z nich k vojsku, druhý do Apolky ako budúci sústružník - zámočník a tretí k železnici, po čase prešiel k polícii (Zbor národnej bezpečnosti, neskôr Verejná Bezpečnosť). Ako čas bežal, založili si rodiny, dostali byty, požívali rovnaké občianske práva a plnili si svoje povinnosti zodpovedajúce ich povolaniam a miestu v spoločnosti. Stále si boli viac menej rovní.

Občas sa vídali, vo dvojici, vzácne boli okamihy kedy sa stretli všetci traja. Pri krčahu červeného v Kláštornej sa jeden druhému zdôverovali, niekedy vyžalovali, inokedy pochválili a po polnoci si na rozlúčku zaspievali za podmanivej hudby cigánskej kapely.

Dnes sa stretávajú častejšie. Ako dôchodci majú času viac ako by im bolo milé. Iba tá rovnosť sa akosi vytratila, narušili ju čo iné ako peniaze. Aj keď všetci traja pracovali až do dôchodku ako najlepšie vedeli, rozdiely medzi ich dnešnými príjmami sú priepastné.

Sústružník, ktorý časom vymenil sústruh za volant autobusu dostáva 10.212,-Sk
Železničiar, ktorý prešiel k VB, ale neodslúžil plný počet rokov v ich službe a musel zmeniť povolanie berie 14.560,-Sk
Bývalý vojak odišiel do výsluhového dôchodku, naďalej však ostal pracovať ako civilný zamestnanec a dnes poberá 28.326,-Sk

Stretávajú sa spolu pri dvoch deckách červeného. Jeden sa pochváli z akej krajiny sa práve predvčerom vrátil, druhý hovorí o tom, ktorá vinotéka je lacnejšia, tretí len tak poznamená, "myslíte že nám vláda na vianoce dá tie dve tisícky aj tento rok? Chcel by som dať žene opraviť zlatý nápis na hrobe, už je taký zošúchaný" ...

Kamaráti zmĺknu.

A ja tiež, už k tomu netreba nič viac dodávať.