Alkohol u detí

"Tak Ti poviem, je to stále ešte horšie. Predstav si, mali sme branný deň, pretože na škole prebiehali opravné maturitné skúšky. Idem Ti tak za dvomi babami, prváčkami a nevdojak začujem ich konverzáciu".

-Ja sa z toho po....... Tak by som chlastala a predstav si, že ma nikto nikam nezavolá. "To bola tá najpodstatnejšia veta z ich rozhovoru".

Nuž, takáto mládež si asi nevie predstaviť zábavu bez alkoholu. Kde a kedy to začalo? Hádam prvá žúrka kde majster alkohol odbúral zábrany bola tým jedinečným úletom. Hádam si myslia, že tí čo nepijú nie sú in . A možno je to len dôsledok výchovy, kde jej ako batoľaťu dávali za lyžičku slivovice, len aby nemrnčala a spala.

Bývam neďaleko jednej z najväčších diskoték v Bratislave, smutne presláveného podniku Dopler. Preto viem ako mladí pristupujú k alkoholu a zábave. Po nociach sa na našom sídlisku ozýva rev, smiech, krik o ratu, fľaše a črepy sú bežným prejavom prehýrených nocí tínedžerov. Tak ako sa nedá bojovať s veternými mlynmi, tak sa ani nedá bojovať s ľahostajnosťou mestskej polície a hlavne s toleranciou rodičov, ktorým nevadí, že ich potomok pritiahne domov nad ránom či až na druhý deň, plný neopakovateľných zážitkov, alkoholu a v prípade slečien i toho čoho je plná slnečnica, veď jej predsa poradili, aby brala antikoncepciu.

Príbeh z branného výletu ma v tom utvrdil dostatočne. Čo na tom, že podávanie alkoholu v podnikoch je obmedzené vekom, keď si fľašu môže v obchode kúpiť takmer každý kto vlastní peňaženku s dostatočným obnosom. A ten, či tie čo ju nemajú, sa spoliehajú na tých, ktorí ich na takúto zábavnú šnúru pozvú. Žiaľ veková hranica požívateľov podporných látok stále klesá. A my sa tvárime, že nám to nevadí, veď je predsa dnes taká doba, moderná.