Dary na ktoré sa nezabúda

V každej poriadnej rodine musia mať veľký svietnik, zahlásil kamarát, keď som z údivom rozbaľoval darček. Päť ramenný svietnik, úctyhodných rozmerov je skutočne parádny a už roky zdobí priestor našej obývačky. Dary dostávame všetci, niektoré absolútne nepoužiteľné a na niektoré nezabudneme do konca života.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (7)

Spomínaný priateľ nás prekvapoval svojimi darčekmi i naďalej. Deťom priniesol sadu videokaziet Šmolkovia. Na tom by nebolo nič zvláštne až na to, že boli všetky v maďarčine, ktorá nám je úplne cudzia. Inokedy sa dovalil s plyšovými hračkami rozmerov dospelého človeka, alebo CD-éčkami Gipsy band, ako inak maďarskej proveniencie.

Najväčší šok som zažil, keď ma zavolal do akvaristického obchodu a kupoval mi darček k narodeninám. Komplet akvárium, techniku a rybičky. Keďže nemal šajnu o tom, ktoré druhy sa môžu chovať spoločne a ktoré nie, vyberal si ako u mäsiara. Desať deka, dvadsať deka.
-Z tých modročervených dajte dvadsať, z tých veľkých dvadsať päť, z tamtých toľko a tých ešte viac. Po pol hodinke sme počty a druhy skorigovali, uznal, že akvárium by vyzeralo ako kaďa pri výlove Třeboňských rybníků.

Nuž nedá mi aby som nespomenul moju neschopnosť a antitalent na kupovanie darčekov. V celej rodine sa dodnes hovorí o tom ako som pred rokmi kúpil žene pod stromček zmeták a inokedy guľôčkové pero. Samozrejme bez briliantov.

Sú však i iné dary, ktoré prichádzajú zhora. Pred časom syn túžil po počítači. Hocijaká staršia šunka by bola na začiatok dobrá. Raz sa po škole zastavili spolu s kamarátmi v potravinách a keď odchádzali našli vonku na lavičke peňaženku. S celkom slušným obnosom, vyše 14 tisíc korún. Chalani stáli pred dilemou. Peniaze si nechať, čo mimochodom chcela väčšina, alebo vrátiť. V peňaženke bola karta poistenca. Syn rozhodol za všetkých. Išli a peňaženku vrátili. Dostalo sa im poďakovania, buch, dvere sa zavreli. Čakali aspoň tú stovku na zmrzlinu...

Keď sme doma preberali udalosti toho dňa, úplne prirodzene nás napadlo, že práve to by bola suma postačujúca k zakúpeniu staršieho PC, monitory som mal hádam tri. Nič to, skonštatovali sme, rozhodol si sa správne.

O dva dni prišiel za ženou jej šéf s tým, že sa bude meniť počítačové vybavenie. Nuž a keďže sa jednalo len o dva PC, ten jeho a ženin (až taká veľká firma to bola), navrhol jej, aby si jeden z nich zobrala domov ak potrebuje a druhý ostane v zálohe.

A tak dostal syn o triedu lepšiu mašinku než som mal vtedy ja, úplne zadarmo. Alebo, žeby za tých štrnásť tisíc?