Keď sa pozriete na dnešnú mládež, keď sa poobzeráte po svete, aký obraz sa Vám naskytne? Hraničiaci s anarchiou, bezbrehý spôsob života, nespočetné osudy opustených a zavrhnutých rodičov, násilie na každom rohu, neúcta, modla sex, alkohol, túlanie sa po nociach, bitky a osočovanie, pýcha a nadradenosť priamo úmerná výške konta fotra, alebo samotného nevychovanca. Áno, správne, to všetko sú len nevychovanci , ktorí za to v podstate nemôžu, lebo zlyhala ich výchova. A zákon o "nebití" to bude len podporovať.
Nemyslite si, že bitkou dosiahnete, aby Váš potomok bol slušný, stránil sa partie so zlou orientáciou, aby nefajčil a zdravil suseda ručičky bozkávam, to v žiadnom prípade. Úder rukou, či normálne "zdranie" po zadku je len špicou výchovy, posledným spôsobom trestu, ktorý nasleduje po tom ako svojmu potomkovi neúspešne ozrejmíte vybočenie z normálu.
V prvom rade musí vidieť, že svet je lepší, funguje dokonalejšie ak je v rodine pokoj a kľud, keď sa dodržujú pravidlá hry. Pravidlá, ktoré sa musí naučiť práve tým, že ich odpozoruje od Vás! Ak sa doma rozprávate štýlom slovo ... nadávka ... slovo, nemôžete chcieť po decku, aby hovorilo áno prosím, nie prosím. Ak zhadzujete susedov v okolí, nadávate na šéfa, kolegov, pozitívne komentujete násilie v bulvári, médiách a filmoch, nemôžete čakať, že Váš potomok bude o pár rokov iný a že pokojne nezmláti susedovho syna, lebo povedal, že jeho babka sa nevie korčulovať.
Všetko začína v rodine. Výchovou. Akí ste Vy, budú väčšinou i Vaše deti. Zákon "na ochranu detí", by mal postihovať jedincov, ktorí pre svoje ego dokážu zmlátiť vlastné či nevlastné decko, alebo takto zasiahnuť voči akejkoľvek osobe, voči slabšiemu. Rozhodne však nemá postihovať rodičov, ktorí sa snažia aj keď tvrdšou formou svoje ratolesti zvládnuť a priviesť na správnu cestu.
Tento problém je nadčasový. Výchova za použitia primeraného násilia je schvaľovaná generáciami, starších ako je náš letopočet. Príslovia 13:24 Ten, kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu. Musím povedať, že sa jedná o múdre rozhodnutie. I naše príslovia hovoria, "Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma Mamo".
Dnešný svet sa veľkohubo odvoláva na humanizmus akejkoľvek formy, a zákonodárci "vyspelých" krajín navrhujú jeden zákon za druhým, len aby sa zavďačili tejto myšlienke. Trestanie rodičov, ktorí svoje deti vedú k poslušnosti, pravde, slušnosti a čestnosti aj za cenu použitia výprasku, by som prirovnal ku krátkozrakému rozhodnutiu, ktoré v konečnom dôsledku ublíži práve ich potomkom. Viď situáciu v USA!
Viem, polemika o tejto otázke bude ešte dlho rezonovať na našej verejnej scéne.
Zákon na ochranu detí u nás už platí dávno. Ak sa nemýlim, jedná sa o "týranie zverenej osoby". Ak je už teraz možné trestať rodiča, ani nechcem domyslieť čo sa bude diať, ak sa prijme navrhovaný zákon.
Skutočný prípad
Vek 9 rokov, štvrtá trieda. Jednoizbový byt (cca 35 m 2 ), jeden súrodenec (staršia sestra), otec pracujúci na smeny, mama upratovačka. Výchova syna neprebiehala ideálne. Niet sa čomu čudovať, sociálne pomery, hyperaktivita mladého. Dostával bitky. A mal veru začo, pomalovaný panelák, autá susedov natreté blatom, cigaretky, nadávky, prospech v triede na spodnej hranici. A potom zacítil šancu práve vtedy, keď im učka v škole hovorila o týraní detí. V ten večer sa celkom pokojne nechal zmlátiť a aby bolo začo, o to sa postaral. Dodobeda sa vyžaloval učiteľke, ako je doma každý večer bitý. O pol hodiny odviedli otca do väzby, kde strávil cez dva roky. Výsledok?
Otec súci akurát tak na psychiatriu, rozvod, rodina rozbitá, syn gauner najhrubšieho zrna, matka nezvládala situáciu, nútene vysťahovanie do ubytovne (nájomné sa nedarilo ťahať z jedného platu), dnes robí tri roboty, len aby zabezpečila ako tak potreby nekompletnej rodiny. Synáčik si dobre zahral so svojím osudom, s osudom matky a vlastnej sestry, o otcovi nehovoriac.
Osobne si myslím, že keby ho otec dral naďalej, ešte by z neho hádam mohlo niečo byť. Dnes keď ho stretnem, radšej prejdem na druhú stranu cesty. A to je len tínedžer!
