Drahé šestáky

Pred rokmi ma osud zavial za barový pult. Venoval som sa tejto profesii dokopy niekoľko rokov. Iste už nejeden z Vás zažil, ako sa čašník prehraboval v bukse medzi drobnými a čakal na tie známe slová "to je dobré, drobné si nechajte". V posledných dňoch som zaregistroval podobnú praktiku inovovanú príchodom eura.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (28)

Pri vedľajšom stole sedel dôchodca, o kúsok ďalej mladý muž zahĺbený do novín. Jeden pivo a borovičku, druhý kávu.

Prvý platil kávičkár.
-Osemdesiat centov poprosím , ozval sa čašník. Chlapík vytiahol päť eurovku. Na stôl mu čašník vysádzal jeden päť cent, dva dvojcenty, jedenásť centíkov a dve dvojky. Muž mu podal päť centov ako sprepitné, ostatné mince zhrabol do vačku.

-Euro štyridsaťdeväť zaznelo od stola dôchodcu. Dedo vyložil na stôl dve eurá. Výdavok predstavoval dva päťcenty, desať dvojcentov a dvadsaťjeden !!! centíkov. Dedo chvíľu hľadel na hŕbu drobákov a potom zahučal
-A toto prstom ďobol do najmenších mincí, mi načo dávate? Takéto šestáky si nechajte. Čašník sa spokojne usmial, poďakoval, bodaj by aj nie, a zhrabol desať dvojcentov a 21 centov zo stola.

Čo k tomu dodať? Po jeho odchode som dedovi prerátal, koľko vlastne dal čašníkovi tringelt. Len si povzdychol, veď tie malé sa nepodobajú ani na tie peniaze, keď som bol decko, kto má vedieť koľko to má vlastne hodnotu?

Nuž asi to bude závisieť len od nás. Čašník Vám to vysvetľovať nebude, zvlášť keď mu takýto "nevinný" trik vychádza.