Keď človek začne fajčiť v puberte či ako dospievajúci,je to záležitosť organizmu.
V čase kedy sa vyvíja, je rizikovým pôsobenienávykoch látok, ktoré sa zapíšu do registra mozgu tak, ako keď uložítenezmazateľný program na HDD. Je to navždy. Iste sú situácie, kedy i taktouložená informácia sa dá vygumovať. Je to v prípade ak ešte nedošlok potvrdeniu uloženia, čo prakticky býva obdobie kedy končí pubertaa telesný vývin/rast človeka. Pred týmto momentom je ešte možnosťzakódovať v osobe jedinca všeličo. Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko... hovorí jedna z múdrostí našich predkov. Poznám prípady, kedy prestalfajčiť dlhoročný fajčiar. Nestal sa nefajčiarom, stal sa abstinentom. Mal takúpevnú vôľu, že to zvládol, inému k tej pevnej vôli dopomohla hroziaca smrť.No poznám aj také prípady, kedy aj chorý na rakovinu pľúc v dôsledkudlhoročného fajčenia vyžadoval cigaretku aj tesne pred svojím koncom.
Nebudem sa teraz zaoberať príčinami, prečo jeden fajčía druhý nie. Pozriem na aspekty z iného pohľadu.
Pohľad 1. „Prosím Vás jedny Sparty..“ „Nech sa páči“... Nakrabičke je oznam „fajčenie spôsobuje impotenciu.“ „Prosím Vás, a ties tou rakovinou nemáte?“
Pohľad 2. „Prečo nám tu tato kazíš vzduch, veď sa to už nedádýchať!“
Pohľad 3. „Viem, škodím sebe, okoliu, otravujem život iným,avšak po tridsiatich rokov bránenia sa tejto droge s tým neviem prestať,pomóóóóc!“
Pohľad 4. "Nech si len fajčia koľko chcú, veď za to ajporiadne platia, bez nich by štátny rozpočet bol oveľa, oveľa chudobnejší. Ajtak skapú vo väčšine prípadov skôr ako tí čo nefajčia, a tak nám ubudnestarostí s ich zabezpečením vo forme dôchodkov. Zderieme ich na daniach z tabakových výrobkov a ešteaj na pokutách za fajčenie nazakázaných miestach! Hlavne, že ja nefajčím, dožijem sa stovky!"
V celom svete sa rozbehla USA odštartovaná kampaň protifajčiarom. Podobne razantne ako tá proti teroristom sveta. Niet sa čo čudovať.Národ ktorý sa pýši svojou nezávislosťou a genialitou sa mimo inévyznačuje obezitou i propagáciou fajčenia ( každý hrdina am. filmov musel maťv hube žváro do rokov cca 1990, reklama na tabakové výrobky je bežnousúčasťou života), závislosťami na drogách a neskrotnou túžbou po zdravía mladosti. Sú tak slobodní, že raz sa tou slobodou utlčú. Ich vec.
Nepopieram škodlivosť fajčenia, nepopieram závislosť,dokonca ani smrteľné nebezpečenstvo. Nesúhlasím však s prístupom (ako tuhýfajčiar samozrejme), aký zaujala Európa voči fajčiarom. Prečo nezaviesť podobnúdaň a obmedzenia na zákusky, alkohol (možno je ešte vyššia)? Obezita a alkohol je celosvetový problémskracujúci ľudský život. Že neškodia okoliu? Akože nie! Príkladom napchávaniasa a reálne pitím!
Fajčiar platí v konečnom dôsledku ošetrenie bezdomovca(ak by sa zdroje rozdeľovali správne), bez fajčiarov by stál chlebao štyri koruny viac, podobne ako energie a prenájmy, nájmy, pohonné hmoty. Fajčiar dáva ccaod dvoch do ix tisíc mesačne štátu.
Viac ako zvyšovanie cien ma však škrie prístup spoločnostik fajčiarom. Vydávajú sa nariadenia o nefajčiarskych zónach, terazdokonca o zakázaní fajčenia na verejnosti. Kedysi tak bežná návyková látka(tabak) sa stáva dnes drogou (je strategickou surovinou) s takmer všetkýmidôsledkami, ale štátom rešpektovaná a tolerovaná, veď zisky sú rozprávkové.
Odvolávať sa na slobodu nemá zmysel, navrhujem zmenu, ktorá byidentifikovala reštauračné a pohostinné zariadenia na fajčiarske (kde majúsamozrejme prístup nefajčiari) a nefajčiarske, (kde samozrejme majúprístup fajčiari). Ak sa budú obidve skupiny navzájom rešpektovať, nemôže prísťku konfliktu! Hneď by bolo vidieť kto by prosperoval čoby podnikateľ a ktonie. A možno obidve skupiny podnikateľov by boli spokojné. Navrhujem ponechanie slobodnej vôle občanom, na verejných priestranstvách sa sami ohradia voči fajčiarom, a fajčiari sa voči ich požiadavkám prispôsobia (zástavky MHD, námestia, ulice).
Nechcem propagovať fajčenie, to v žiadnom prípade!Chcem však jedno. Porozumenie pre nás, závislých fajčiarov. Nenávidím aknastúpim do výťahu plného smradľavých zvyškov od suseda, ktorý si svoju dávkunezapálil až vonku, nenávidím výčitkyvlastných detí, ktoré moju neresť musia znášať. Nenávidím fajčenie. Neviem sa ho však zbaviť. Asi podľa niekoho budem úbožiak... asi ním aj som.
Ak by sa všetci fajčiari (stačilo by 90%), na Slovenskurozhodli jeden mesiac nefajčiť, čo by sa podľa Vás stalo? Ak by to boli dva,tri mesiace, rok... čo by na to vláda so svojím rozpočtoma čo nato Vy nefajčiari?
Našťastie pre Vás, sme natoľko závislí, že takejto situáciesa obávať nemusíte! Teší ma však pomyslenie, že čoby.... keby. Nanešťastie prenás, môže sa stať, že príde na upozornenie:
Fajčenie môže zabíjať!
