Prázdniny boli prázdniny, vtedy to ešte ušlo. Mať však hlavu dohola počas školského roku, bola hanba na tri zimy. Toto radikálnejšie riešenie sa vytiahlo vtedy, ak dostal niekto v škole vši. Za prvé, ich vajíčka sa nemali na čo uchytiť, za druhé aj všiam bolo zima a za tretie takto skrášlený jedinec bol pre každého na čas všivákom.
Časy sa zmenili a vši to nemajú vôbec ľahké. Človek je čoraz čistotnejší, už dávno predbehol medvedíka mývala. V snahe pôsobiť čo najčistejšie používa tony chémie, zo svojho tela odstraňuje všetko, takmer všetko kde by sa mohol uchytiť bacil. Voľakedy ľudia svoje telá zahaľovali do šiat, parochní, dnes vystavujú na obdiv svetu, zima nezima, detvanské holé pupky u nežnejšej polovičky sveta, ozdobené trblietavým kamienkom alebo karičkou, holé drieky pomaľované všelijakými čínskymi hieroglyfmi sú proste in, cool. Druhá polovica ľudstva nechce zaostať, ale uznajte, kto už by bol zvedavý na mužský pupok sediaci na motocyklovej prilbe, ktorá je u žien neklamným znakom skorého príchodu nového člena rodiny? Chlap má iné prednosti, ktoré sa dajú pomaľovať a ozdobiť ako kraslica, ktoré sa dajú vytŕčať pred zraky žien.
Holá hlava bola výsadou bitkárov, kriminálnych živlov, znakom staroby a choroby. Tie posledné dva znaky neprichádzajú takmer do úvahy, keď sa jedná o mladého človeka. Ostal teda symbol bitkára, symbol, ktorý by mal naznačovať istú príslušnosť ku skupine obyvateľstva pre ktorých nie je násilie ničím cudzím. Upravený jedinec s hlavou vysoko leštenej, smiešne hrboľatej biliardovej guľe, sa snaží zaujať opačné pohlavie spôsobom, ktorý je porovnateľný so spôsobmi v stáde zvierat živočíšnej ríše. Viditeľne deklaruje svoju prevahu, ktorá má samici naznačiť, že pod jeho ochranou bude v bezpečí a pre ostatných samcov je to varovanie, aby sa nesnažili akokoľvek skrížiť mu cestu, či jeho plány.
V mojom okolí sa pohybuje zopár známych, ktorí vyznávajú tento spôsob účesu. Od dvadsaťročných, telesne silných Rambov, po šesťdesiatročných, s prepáčením cimprlákov.
Na otázku prečo majú hlavu ako detský zadoček tvrdia, -mne sa to páči, ušetrím na holičovi, nemusím sa česať, ani za svet nepriznajú skutočný dôvod. Vidieť v telke chlapa pokročilého veku, v obleku, s lebkou naleštenou diavou je smiešnejšie ako pozerať na zmaľovaného šaša z cirkusu. Stretnúť chlapíka dvakrát vyššieho ako kýbeľ, s hmotnosťou o málo prevyšujúcou pyteľ cementu, holá hlava, klinec v uchu, snažiaceho sa vyčariť na vlastnej tvári pohľad zabijaka, ma skôr privádza do kŕčov od smiechu ako k rešpektu a strachu.
Poväčšine na nich hľadím ako na ľudí, ktorí si potrebujú vykompenzovať nejaký svoj malý komplex. Neraz ide o jedincov so širokým srdcom, ktorí by ani muche neublížili, neraz svojím výzorom zakrývajú fakt, že keď sa prideľoval rozum, stáli až niekde na konci radu, neraz ide o ľudí, ktorým chýba komunikačný kanál, schopnosť zaujať opačné pohlavie alebo sa nevedia zaradiť v spoločnosti medzi tých na ktorých nemajú a tak to riešia spôsobom im vlastným.
Nesmiem zabudnúť na príčinu vytŕčať z radu. Holá hlava je len slabým príkladom extravagancie. V histórii, hlavne tej nedávnej nájdeme za dve kopy jedincov, ktorí vynikli práve vďaka svojmu bláznivému výzoru a spôsobom. Holú hlavu však mal málokto, poväčšine si nejakú časť porastu na hlave nechali, upravili tvar a doplnili farbu a kov, tak ako máme možnosť ešte stále vidieť u jednej “hviezdy“ spravodajstva tv JOJ. Vraj sa to nosí, je sloboda. Hm. Možno som staromódny, možno konzervatívny, možno len nechápavý.
Človek človeka hodnotí prvým pohľadom, riadi sa prvým dojmom. Ako muž si na mužoch všímam výzor, ktorého nedielnou súčasťou je i účes, niekedy skôr neúčes, ktorý dokresľuje celkový môj obraz o ňom. V bežnom živote, kedy stretávam množstvo neznámych ľudí, nových potencionálnych obchodných partnerov, či vídam len nové tváre na televíznej obrazovke, je prvý dojem z vizáže jedným z kritérií podvedomého hodnotenia, do akej miery mi ten človek “sadol“, ako k nemu pristupovať, čo očakávať, do akej miery ho brať vážne. Nie, nevadí mi ak je niekto strapatý alebo kolenohlavý, tak isto ani keď má účes ala kohút, či pôsobí dojmom ako keby mu pred hodinou spadol na hlavu kalamár s atramentom. Je to jeho vec. Sám sa rozhodol do akej kategórie ho ostatní budú radiť a zrejme mu to vyhovuje.
U mužov vekom prevažne vlasy ubúdajú. Ak raz budem bez nich ako jeden zo “Siedmych statočných“, nebudem z toho robiť tragédiu. Dovtedy však chcem tento prirodzený skrášlovací prvok používať, nie sa ho zbavovať.
