Keď príde čas, je treba prestať

Poväčšine sa jedná o chlapov, voľakedy bolo vedenie vozidla takmer mužskou záležitosťou, i keď si pamätám dosť skvelých a výnimočných žien, šoférok. Darmo, čas a starnutie má dosah i na činnosti, ktoré sme voľakedy zvládali ľavou zadnou. Je však k počudovaniu, že človek ktorý si plne uvedomuje, že jeho motorické schopnosti už nie sú tým čím bývali, jeho vnímavosť a reakcie, zrak, periférne videnie je ďaleko horšie, je si s kľudom ochotný toto všetko priznať a následne si s rovnakým pokojom sadne do približne tonu vážiacej kopy železa a rozbehne túto zbraň po verejných cestách.

Pred časom mi jeden známy oznámil, že si už za volant nesadne. A to sa vybral iba z bodu á do bodu bé cca päť kilometrov. Vo svojom veku, ktorý prekročil siedme desaťročie si konečne uvedomil svoje schopnosti a hlavne i následky toho, čo by sa mohlo prihodiť. Hľadel som neho s obdivom a rozhodol som sa, že ak príde ten čas, i ja sa tak rozhodnem.

Iná príhoda sa stala v okresnom meste, kde deti zo zadného sedadla museli svojho dedka krikom upozorniť, že na semafore svieti červená! Ani nechcem domyslieť, čoby a keby. Denne je možno takýchto prípadov za pol vagóna a len priaznivé okolnosti, či ostatní účastníci cestnej premávky svojimi pohotovými reakciami odvrátia hroziacu katastrofu.

Verím, že starších, ktorí sa rozhodnú ukončiť svoju dráhu vodiča je viacero. Potvrdzujú to i štatistiky dopravných nehôd, kde účastníci v pokročilom veku nefigurujú až tak často, i keď predsa len, sú tam. Možno vo viacero prípadoch ako nepriami účastníci nehôd (zvyčajne anonymní), ktorí práve svojím, nazvime to "neistým správaním" na cestách vyprovokujú (ostatní sa nemali dať, však?), iných vodičov, ktorí následne zapríčinia kolíziu.

V žiadnom prípade nechcem upierať právo viesť motorové vozidlo občanom v pokročilom veku. Avšak rozhodnutie, kedy vodičský prekaz už nadobro zavrieť do šuplíka, by mali prehodnocovať častejšie. Nielen kvôli im samým, ale hlavne kvôli nám, ich deťom a vnukom.