Cestovanie na čierno je trend modernej doby, kedy už v autobusoch, trolejbusoch a električkách nesedí konduktor vo svojej kukani, nemá kto dohliadať na nastupujúcich. Pri dnešnom množstve prepravených osôb by to aj tak bola zhola nemožná vec. O to viac sa objavujú revízori, nečakane a bleskovo ako rameno chobotnice sa preženú medzi cestujúcimi a chutné kúsky bez cestovných dokladov prichytené na svoje prísavky doslova vycucnú z vozidla.
Akcia strieda akciu, sobotný Majáles pritiahol tisíce ľudí. Vyvrcholenie, plánované na 21:45 sa muselo trošku odložiť, kým skupina Olympic nedospievala svoj program, ktorý začala ako správna hviezda večera s oneskorením. Ľudí čakajúcich na Starom moste odpálenie prvých svetlíc striasalo zimou, až sa chvel celý most. (Samozrejme otriasal sa chudák deduško od prechádzajúcich vozidiel, keď sa okolo prehnal kĺbový autobus, vážne som začal uvažovať o tom, koľko človek vydrží v ľadovej vode).
Kým Olympic dospieval Dunajom pretieklo sedem miliónov dvestodeväťdesiat tisíc metrov kubických vody (koncert trval hodinu). Slušná porcia pre Gabčíkovo.
Konečne začal ohňostroj s klasickým priebehom. Najskôr svetlice a rakety chaoticky vystreľované približne jedným smerom, chvála Bohu hore. Neskôr samostatné petardy, ktoré už mali svoj tvar, menili farbu, explodovali v rôznych výškach. Záver obstarali megaexplózie, nádherne rozkvitajúce žiarivé gule obrovských rozmerov. Spokojne sme sa pobrali domov.
3. máj; Mlynské Nivy; 22:48; trolejbus č.208
Chápadlo chobotnice už je vo vozidle. Jeho štyri prísavky zatiaľ maskované, skúsenými pohľadmi prelietavajú po tvárach nič netušiacich cestujúcich. Zastavia sa na displejoch strojčekov označujúcich cestovné lístky. Pár sekúnd po zatvorení dverí čísielka bliknú, mašinky sú v nečinnosti.
-Kontrola cestovných lístkov ozýva sa zo všetkých strán súčasne, omylom podávam lístok inému cestujúcemu, ktorý vytiahol vlastnú električenku. Ten vybuchne smiechom.
-Nie som revízor, hahaha
Prekvapenie bolo stopercentné, dokonale ma zblbli.
-Slečna, Váš lístok nemáte označený, pripravte sa, budete vystupovať slušne vyzve mládenec ako hora osemnástku zarazenú do sedadla, vedľa ktorej stojí pani vo veku jej babky.
Zvedavo čakám ako si štyri prísavky poradia so svojimi obeťami, keď sa otvoria dvere na najbližšej zástavke. Vrava vo vozidle naberá na intenzite, cestujúci s čiernym svedomím sa márne snažia výhovorkami presvedčiť kontrolórov o svojej nevine. Dookola to isté, nestihol som, zabudol som, ešte teraz som lístok mal, voľakde tu musí byť... počuli to už tisíckrát. Dvere sa otvárajú, prví vystupujú revízori a nepoctivcov vyťahujú von ako čerešne z bublaniny. Nechce sa im. Zvlášť tej osemnástke na teplom sedadle. Pre tú musel prísť kontrolór osobitne. Hádam až pohľad von kde už čakali policajti ju presvedčil a neochotne vstala. Letmým pohľadom som narátal desať ľudí, rôzneho veku, rôzneho zjavu. Približne desať percent cestujúcich bez lístkov.
Poviete si, 180,-Sk by stála Dopravný podnik táto snaha odviesť sa zadarmo. Nič moc, že? MHD v Bratislave prepraví denne takmer 900 tisíc cestujúcich s použitím 793 vozidiel. Ak by teda platilo, že desať percent z nich cestuje načierno, išlo by o 90 tisíc pasažierov krát 18,-Sk. Nuž a tu sa dostaneme k číslu 1 milión 620 tisíc Sk o ktoré DENNE prichádza Dopravný podnik. Ak by chcel DP nahradiť túto stratu pokutovaním čiernych pasažierov, musel by ich denne polapiť cca 1 600. A to iste uznáte má ďaleko od reálnosti.
Spoločne hromžíme na technický stav autobusov, električiek, na špinu v nich, na dlhé časové intervaly. Spoločne čakáme od Mesta aby zabezpečilo, aby dotovalo, aby zafinancovalo. Spoločne nadávame na revízorov, sťažujeme sa okamžite, ak sa náhodou v ich správaní prejaví pochybenie. Ak by sme začali od seba, napríklad aj cestovaním podľa pravidiel, nemusel by dopravný podnik brať do prenájmu vozidlá z Banskej Bystrice za sedem miliónov korún. Poľahky by každý týždeň mohol jedno nové vozidlo dokúpiť. A ešte by mu ostalo na rozvoj, údržbu, posilnenie dopravy a možno časom i na to fiktívne metro.
Nočná akcia revízie cestovných lístkov za asistencie polície bola opakom ústretovosti Dopravného podniku spred týždňa. Podľa práva a zákona. Dopravné služby sú v prvom rade požadované občanmi, za tie treba platiť. Ani do taxíku nelezieme, keď máme v peňaženke prievan, podobne ako do vlaku či diaľkového spoja.
Nuž a keď si uvedomíme, že práve zásluhou istej skupiny nepoctivcov sa vozíme po Bratislave tak ako ovečky natlačené v kamióne, nevieme kedy vozidlo skolabuje, kedy budeme čakať na náhradný spoj, kedy vôbec príde či nepríde, iste prestaneme na revízorov zazerať a súcitiť s prichytenými chudákmi. Kto už nemá dvacku na lístok a pred pol hodinou vyhodil na Majálesi za pol litrovú fľašku coca-coly päťdesiatku, je skutočný duševný chudák, ktorý si nevie svoje financie rozrátať tak, aby sa bez problémov dostal domov.
Za socializmu bolo rozkrádanie národného majetku trestané prísnejšie ako násilné trestné činy. Len kvôli tomu, že išlo o majetok spoločný. Bratislavčania a návštevníci mesta majú spoločný Dopravný podnik. Neokrádajme ho, okrádame sami seba.
