Nuž ak chcete vedieť, ako to dopadlo v tomto prípade vedzte, že dobre... Dievčina sa ako tak prebrala, odviezli ju. Vinník? Pedagóg. Rodič, ktorému sa dovolal v nádeji, že nejako pomôže, začal do mobilu vrieskať na plné kolo. Samozrejme na učiteľa. Vo svojej predstave, že jeho dokonalá a nevinná dcéra bola určite zneužitá voľajakým zvrhlíkom, ktorý behá po Bratislave a platí mladým kočkám na počkanie tvrdý alkohol, pričom dáva províziu učiteľovi, absolútne nezobral do úvahy fakt, že jeho dcéra už prišla na určené miesto, akoby do školy, spitá na mol. Na vine bol učiteľ. I negramotnému by bolo nad slnko jasné, že popíjala sama a dobrovoľne, kým vysokoškolsky vzdelanému zaslepenému rodičovi nie. Ani mu to netreba mať za zlé, prvotné reakcie sú vždy ovládané emóciami a okamžitým hľadaním vinníka. Hádam sa mu rozjasní po domácom výsluchu postihnutej a trestné oznámenie nepodá.
Iný príbeh sa odohral o pár týždňov skôr, tiež na strednej škole. Medzi dvomi po sebe nasledujúcimi hodinami s tým istým profesorom sa počas prestávky posilnil mladý muž na toalete alkoholom natoľko, že po príchode do triedy nebol schopný komunikovať v zrozumiteľnej ľudskej reči. Jeho pohyby pripomínali unavenú opicu po požití nadmerného množstva čiastočne prekvaseného ovocia, ako som mal možnosť nedávno vidieť na istom prírodopisnom tv kanáli. Scenár sa opakoval. Tentoraz už s horším a otvoreným koncom, dodnes nedoriešeným. Nad pedagógom visí Damoklov meč. Udalosť sa stala v škole, ktorá je, alebo by mala byť akýmsi garantom bezproblémového priebehu času výučby a voľného času osôb jej zverenej. Do akej miery by mala škola ručiť a zodpovedať sa? Akým spôsobom má zabezpečiť, aby k takejto situácii nedošlo? |
Riešením by bolo najať SBS v takej forme a kvalite poskytovania služby, ako majú strategické podniky, kde sa Vám len veľmi ťažko podarí preniesť cez kontrolu alkohol, drogy, či suroviny (smerom von) tam produkované. Majú byť však školy nepriedušne uzavretými objektmi?
Ak sa ráno pozriem z okna, nie je žiadnym výnimočným zjavom vidieť hlúčik do školy smerujúcich študentov, ktorí si poctivo, ako Rusi za čias prohibície delia obsah pollitrovky rovno do úst. Asi im to bude dobre páliť... možno, alebo to prepália. V najhoršom si to odnesie učiteľ. Rodičom to už nejako vysvetlia.... a rodičovské zlatíčka budú mať opäť navrch, nech si robia hocičo. U niektorých rodičov majú oporu a podporu bez ohľadu na objektivitu.
Za peniaze sa dá kúpiť všeličo, dokonca i spravodlivosť! Čo sa však kúpiť nedá, je to, čo sa Vám raz vráti. Treba dobre zasiať, o vzrast zasiateho sa starať, vytrhávať plevel, polievať a hnojiť. Hnojiť láskou a polievať spravodlivosťou. Nie tou prekrútenou, akú ste ochotní tolerovať u vlastného a odmietať v prípade cudzieho. Objektívnou spravodlivosťou. Aké budú Vaše deti, budú aj ich deti. Aký obraz v nich vykreslíte Vy, taký sa Vám vráti vtedy, keď to budete najviac potrebovať.
Chyba nieje na strane učiteľov ale rodín. Alkohol sme ako deti ochutnali takmer všetci. Ak však začína byť módou popíjať už v škole, čo potom v praktickom živote a zamestnaní? Domnievam sa, že tento vrchol drzosti priamo súvisí s tým, do akej pozície sa v očiach rodičov dostali školy a pedagógovia. Už to nie je inštitút vzdelávania, kde učiteľ bol autoritou minimálne na úrovni rodiča, ale iba akýsi povinne absolvovaný ústav s pedagogickým zborom sťaby podriadených rodičom a v roli sluhov voči žiakom.
Naučte a našich detí sa nedotýkajte. Že sú drzí a nadávajú Vám? Nemáte ich provokovať. Že prepadajú zo slovenčiny? Vaša chyba, zle učíte! Že nemáte autoritu? My sme Vám ju nezobrali, to len doba je taká! Že sa opil? Veď je to ešte len dieťa, mali ste ho na starosti, je to Vaša chyba!
