Mobil pre mňa nie je žiadnou neznámou a tak sas ním hrajkám, nastavujem parametre, vzhľad, podrobne skúmam pre mňanovinky, foťák a organizér. Zrazu ouha, zadajte bezpečnostný kód. Aký?Vyvolávam známym... nevedia. „Zavolaj na hot-line, poradia Ti.“
Kde len to servisné číslo mám? Aha tutok! Stláčam zelenú, poobligátnom „Dobrý deň“ prerušujem operátorku ja zdĺhavým vysvetľovaním: „Dobrý,mám taký menší problémik, mám novú Nokiu 6300, ktorej majiteľom je firmav ktorej pracujem a pri nastaveniach to odo mňa pýta bezpečnostnýkód." Z druhej strany sa ozve „Ale Pane“... opäť ju prerušujem. "Počkajte,no a teraz neviem kde by som ten bezpečnostný kód našiel, či jeu Vás, teda či ho poskytujete Vy ako operátori, alebo či o neho trebapožiadať písomne, alebo či to náhodou nieje PUK, možno že treba zadať imeičíslo a potom si môžem nový bezpečnostný kód určiť sám.“ Zavaľujem jusvojimi „vysoko logickými“ úvahami.
„Veľmi rada by som Vám pomohla Pane, ale žiaľ, na Vašeotázky a problém nedokážem odpovedať. Dovolali ste sa totiž doTatrabanky.“
Ten deň som mal mimoriadne veselý a verím, že i operátoriv TB. A tá strieborná potvora dodnes pýta bezpečnostný kód.
