Kolorit trhu sa na jednej strane nemení, na druhej prispôsobuje dobe, správaniu ľudí. Voľakedy ste na trhu našli skôr produkty samovýroby, dnes je trh rozdelený na handrovú časť, zeleninárov, bufetárov, kvetinárov, cigaretárov, nájdete tu zastúpenie veľkovýrobcu syrov, producentov vajec, v "maštaliach" na južnej strane sa usadili predavači "všeličoho" za jednotných 50,-Sk, pultové potraviny, viecha a neodmysliteľní handrári. Otvorené je takmer po celý rok, okrem najväčších sviatkov, či policajných razií.
V čase môjho detstva bola sobotná návšteva trhoviska spoločenskou udalosťou rovnako ako nevyhnutnosťou pre nás, žijúcich v meste bez vlastných záhrad. Ako detváky sme veľmi radi sprevádzali mamy. | Ilustračné foto; |
Obťažkaní kabelami plnými tovaru z ktorých trčal pór ako ruka, tovaru zaručene vypestovaného na úrodnej slovenskej zemi, sme neopomenuli pristaviť sa u rozvoniavajúcej cigánskej, niekedy stačila malá klobáska alebo len chleba s masťou a cibuľou, ktorý mal čuduj sa svete úplne inú chuť, ako ten čo nám mama robila doma. V kukuričnej sezóne sme zaručene neodišli bez obhrýzania varenej kukurice, ktorú podobne ako ujko v záhradke plota kaviarne "Štefánka" predávali i na trhu. Pravda, dostať vtedy banány, pomaranče, mandarínky či nebodaj avokádo tak ako dnes, bola nemysliteľná vec. Hádam preto nám o to viac chutili slivky, marhule či jahôdky, pahltne papkané priamo z papierového sáčku, či novinového kornútka.
Dnešný trh už nie je tým starým. Tovar na pultoch pochádza väčšinou z veľkoskladov kam ich dopravili z celého sveta. Ceny sú stanovené pevne len s malými rozdielmi a je úplne vzácnosťou vidieť človeka, ktorý cenu vybraného tovaru zjednáva. Hádam posledným takým bol pán Satinský navštevujúci Malý trh na Dunajskej. Keď sa v sobotu, či prší, sneží alebo svieti slnko prechádzam po trhu, sem tam mi padne do oka pozostatok obrazu trhu môjho detstva. Babka ktorá má na debničke v hrnčeku fazuľu a dve hlávky cesnaku pre ne iste nebežala do veľkoskladu.
V uličkách vládne zhon a tlačenica. Ľudia s vybraným tovarom v mikroténových sáčkoch naťahujú ruky k predavačom za váhami, rýchlo kúpiť, zaplatiť, ešte to a to, rýchlo do autiaka a švihom domov, na chalupy a záhrady, kde im na miesto mrkvy a petržlenu rastie zelený trávniček, kanadská borievka, nórsky lišajník, tuje západné, oddeľujúcich ich od ostatného sveta.
Pomaly sa predieram riekou ľudí, pozdravím sa s dvomi starými známymi trhovníkmi, prehodíme slovko o živote, deťoch. Nevynechám ani búdu u Zuzy, pravidelný spoločenský rituál. Susedia z nášho sídliska prichádzajú a odchádzajú. Poberám sa aj ja.
Babka opretá na konci trhu o múr drží v ruke dve vajíčka, kabela pri nohách dáva tušiť, že ich ešte zo tridsať na predaj má.
-Po čom máte vajíčka babka?
-Po tri päťdesiat.
-Prosím si päť . Vráskavými rukami mi do papiera zabalí vajcia, ešte sa obzrie či ju niekto nevidí a balíček mizne v mojej taške, kde už mám vajcia kúpene po štyri, pravda prehliadnuté a označené ako nezávadné. Predsa len zúri vtáčia chrípka a voľný predaj vajec je zakázaný. Zaplatím a odchádzam. Cestou domov ich vyšmarím do kontajnera, čo keby predsa len ...
A o týždeň ma trh opäť bude vábiť, tak ako nočnú moru svetlo.
