Na menách nezáleží, v krátkosti ich predstavím po svojom. Ten prešedivelý pán oproti, je rybárom hádam od malička. Vedľa neho sedí náš starý známy hypochonder, vedľa mňa najstarší z nás (tiež záhorák), bývalý šofér čo zjazdil celú Európu, vystriedal niekoľko zamestnaní a bol vášnivým rybárom. Rozhovor sa začína skrúcať prapodivnými smermi, ako vždy keď sa stretnú starí známi (čo si takpovediac vidia do kuchyne) a zalejú to poctivým českým pivom.
-Už aby bola sezóna. Bol som kupovať povolenky, tie potvory to zase zdraželi, aj pre nás dôchodcov! sťažuje sa aktívny rybár.
-Jak dobre, že už nechodzím na ryby, já sem si už svoje odchytau. A ked sem pred vánocama dvetisíc pátom švacel do vody na devínském jazere, tak sem teho nechal.
Všetci vieme, že si ľúbil vypiť a tak si dokážeme predstaviť prečo do tej vody vletel. Potvrdzuje to aj vzápätí.
-Ani chodzit k vode nemám jak. Kúpil sem si tedy dávno taký prídavný motórek k piciklu, s ním sem jezdil k vodze. Až ma raz zastavili policájti, ked sem išél cez pole. Šak ale tu neny cesta páni, a oni na to, že to je fuk, že jedem na motorke a musím fúkat. Ale šak to neny motorka, to je len picikl! Papíre sem už odtedy nevidzel. Any tých policajtú.
A hned dodáva vtip, ktorých má vždy so sebou za kýbeľ, samozrejme záhorácky.
-Sa raz ve Stupavje stretli dvá. Štefínek a Francek. Tak sa idem ženit, oznamuje Štefínek Franckovi. A keho si bereš? Ná toť Anču z Mariánky. Tú copatú? Jasná. Ale šak tu pretáhua celá dzedzina!
O dva týdne sa stretnú zas. Tak co rozmysleu sis to? Né, já sem si jú zebrál. Byl sem sa tam kuknút, šak to neny až taká veuká dzedzina! Všetci sa zasmejeme, v tom hypo spustí.
-A čo je se starým "šlapetkom?" už som ho dlho nevidel, v poslednej dobe tak zle chodí a ešte na to aj pije!, uchlipne si z dvanástky pred sebou.
-Mne robili tento týždeň kompletný krvný obraz a som zdravý, ale ty, ukazuje na pollitrákom na záhoráka, máš voľaké žlté bielka. To je znak, že ti dobre nefunguje pečienka, kedy ti naposledy robili pečeňové testy? zaujíma sa živo.Sedemdesiat dva ročný záhorák len otočí oči k nebu.
-Mne keby nefungovala len pečénka, to by byuo dobre. Ale po poslednej operácii mi tam voľačo domrvili, tak ščul, ked budú odstranuvat nádor to mosá aj opravit. Nuž a ked sa nepodarí, šak už tu straším dost dúho. A za Lamačem to poznám! Vylecíš komínem jedna dvá.
-Ty si tam bol pozrieť? zamiešam sa.
-Jasne, šak ja sem robil aj hrobára! Kým ta šupnú do peci, ešte dajú dole dekel a odfocá ci hlavu.
Hypa to začalo zaujímať.
-A to ti otvoria aj oči?
-No to isce, smeje sa záhorák.
-Odfocá ta, aby si stará bola istá, že si to ty kto ideš ňúter. Na konci pozmetajú takú metličku popíuek a vax, zavrú za tebu dekel na konzerve.
-A to šecko zhorí?
-Ná ty veľké kosci né, na to tam majú taký mlýnek jak ked kukuricu maržuješ, len to zachrúpe a prisypú to do konzervy.
-A to čo keď sa ten popol pomieša s iným popolom alebo tie kosti?
-Tak toto by ci vadzilo, ale ked si lézel súsedovi za starú to ci nevadzilo a čul by si chcel byt v tem plechu sám?
Nuž téma hodná filozofov. Medzi tým dokvitol ďalší (iba) známy. Pridal si stoličku a začal drankať.
-Nemôžeš mi doložiť na pivo?
-A koľko?
-To nevieš čo stojí pivo? Tak sa dvihnem a idem mu k pultu jedno zobrať. Malé.Pozerá na to, ako keby som doniesol čaj.
-Ja som chcel pivo jaké majú všetci.
-A ja zas nie som katolícka charita. Keby si robil, mohol by si si kúpiť aj veľké.Preglgol a predsa len pivo prijal.
-Cigaretku nemáš?, obracia sa na druhého.
-Ale len jednu! vytriasa z krabičky Petru. Vie, že odo mňa by už nedostal. Raz som ho stretol.
-Máš cigu?
-Nemám. Pokojne si vytiahol z vrecka svoje.
-Len som Ťa skúšal, dodal na obhajobu!
Pri stole sa medzitým prebrala politická situácia v Zimbabwe, nové eskapády nepodstatnej celebrity z Markízy, prehrešky Skrúcaného, čo dávajú v Cinema Auparku. Témy, ktoré ma už neoslovujú. Pomaly sa dvíham k odchodu.
-Tak zasejk o týden na omši cirkevníci, lúči sa i starší zo záhorákov.
-Do bude mat absenciu, nedostane rozhrešení. Vo dverách sa otočí pokyne rukou ako to videl voľakedy dávno v kostole a zadeklamuje
- In nomime patris, sanktis špiritus! Pite v pokoji.
Čo sa preberalo nabudúce, patrí do iného týždňa, a mohlo by sa to volať Ako záhorák záhorákovi ženu pochoval . Ale o tom možno inokedy. Možno.
