Cenové moratórium začína platiť šesť mesiacov pred prijatím eura v súlade so zákonom SR. Veľkoobchodné firmy tak hodia horúci zemiak na distribučné spoločnosti. Aj im ešte ostáva zopár dní na úpravu cien, konečným a sledovaným bodom bude len malopredajca či obchodný reťazec.
Ak sa distribučnej firme či veľkoodberateľovi podarí doslova naškrečkovať zásoby, ktoré bude následne distribuovať za ceny, ktoré prinesú zisk, ale stále nevykazujú znaky zdraženia, ktoré by následne pritiahli pozornosť orgánov dohliadajúcich na ceny, ak majú tieto zásoby na čas, ktorý sa blíži preklenutiu celého obdobia sledovania cien, sú za vodou. Je úplne jedno či ide o ryžu, alebo o pracie prášky. Úplnou výhrou v športke by bolo počkať s predajom lacno kúpeného tovaru na čas kedy už ochabne pozornosť ohľadom cenotvorby alebo skončí moratórium.
Obchod sa od vekov riadi pravidlom lacno kúpiť drahšie predať. I dnes sa u nás nájdu kvázi podnikatelia, ktorí ráno kúpia, cez deň predajú a večer rátajú zisk. To sú tí krátkozrakí, z doby stredoveku. Žiaľ i takých je dosť. Práve u nich je kontrola poctivosti voči štátu v daňovej oblasti neuveriteľným problémom a oni túto dieru vedia perfektne využiť. |
Inak to vyzerá v prípade použitia kalkulačky a rozdielov do jednej slovenskej koruny, ak sa jedná o množstvá tovaru rádovo v stovkách a tisíckach kusov, kíl a litrov. Tam už zdraženie vo výške pár halierov až koruny, znamená státisícové zisky. Stačí pár mesiacov počkať. Niekedy ani to nie.
Nejde mi o to, aby som strašil už aj tak dosť vystrašenú skupinu obyvateľstva z nižšími príjmami. Zavedenie eura je len a len v prvom rade obchod. Podobne ako tomu bolo pri rozdelení Československa či pri prijatí Slovenska do únie. Zarobí šikovnejší, ten pri zdroji a korýtku. Ten ktorý má dostatok financií, informácií a možností nakúpiť, predať, posunúť ďalej, obchod s obeživom je samostatnou kapitolou.
Čas veľkej privatizácie bol označovaný názvom slovenský Klondike . Ten na Aljaške bol len slabým odvarom toho, aký výnos dosiahol u nás. Prichádza ďalšia perióda zlatej horúčky, dúfam že už posledná. Prechod na euro. Bohatí zbohatnú, chudobní schudobnejú. Aj keď sa hovorí, že len dočasu. Počúvame to už od revolúcie. Teraz si utiahneme opasok, aby brucho malo pocit nasýtenia, ešte musíme trochu, o rok ešte trochu. Pravdou je, že niektorí si ho v čase uťahovania väčšinou museli povoliť, inak by ich rozdrapilo.
Želám tejto vláde, nám všetkým aby mechanizmy ustráženia poriadku v nadchádzajúcom období Klondiku II. , zvládli na jednotku. A je mi úplne jedno či ten šerif ktorý to dokáže sa bude volať Fico, Dzurinda, Mečiar, Slota, Csáky, Duray alebo obyčajný Jožko z Hornej Dolnej.
Po dvadsiatich rokoch uťahovania opasku už mám toho dosť, chcem aj ja žiť ako občan Európy, nielen počúvať o tom ako tak raz budú žiť deti mojich detí a pri tom vidieť, že dnes sú už niektorí nielen o tie dve generácie dopredu, ale že sa ešte smejú z toho ako s nami vybabrali.
