Peniaze? Už ma to ozaj nebaví.

Raz je to Enel, inokedy Duckého zmenky, oný raz MOL, Elektra, SPP, dnes Tipos, furt voľačo. Človeku v normálnom pracovnom pomere sa z výšky prejednávanej sumy točí hlava, v živote taký balík po kope nevidel.

Že ľudí ošáli nejaký Invest, je vláde v podstate jedno a úprimne povedané aj mne. Bola to záležitosť medzi Investom a nimi samotnými, nech si teda odskáču to, čo sami svojím dobrovoľným súhlasom a investíciou riskovali. Tam by som nikomu nedal ani korunu. Ani špekulanti na burze sa nesťažujú, keď im kšefty vyjdú, ale ani vtedy, keď prerobia. A tí naši tiež špekulovali a okrem menšiny, ktorá zarobila (a je ticho ako voš pod chrastou), všetci volajú daj! Daj!

Máme tu DSS, máme tu J&T, ktorí sa vrhli na zdravotníctvo a lekárne, a teraz máme chudobný Tipos s iba "500 miliónmi" po ruke. Nuž jasne, pri výškach ich platov, provízií, sa ani nečudujem tak úbohému základnému imaniu v hotovosti. Táto suma je neuveriteľne nízka. Prevádzkovateľovi bratislavských herní Bingo stačilo zhruba osem rokov než vyhlásil prvú zarobenú miliardu, kým Tipos má po dvadsiatich rokoch ledva polovičku pričom v prepočte uzatvorených stávok stávkuje a prehráva minimálne každý občan aj dvakrát týždenne. Pri generálnych odvodoch do štátneho rozpočtu je len prirodzené, že sa štát postavil na ich stranu. Namiesto toho, aby akciovka išla do konkurzu tak ako každá iná a nech si Vítek trhne nohou, zaplatíme všetci tú nehoráznu sumu za know how, ktoré bolo voľakedy vlastne spoločným hawom. To, že si česi ponechali spoločnú vlajku, symboly ktoré im zabezpečili neúbytok trhových kontaktov a v neposlednom rade podržali ich ekonomiku na stávajúcej úrovni z čias rozpadu spoločného štátu, by z morálneho hľadiska malo niečo zmeniť na tejto dvoj miliardovej kauzičke. Ale čo bolo to bolo, terazky je všetko inak. Ani sa im nečudujem. Peniaze sú silným motorom. Čudujem sa iba naším vševediacim politikom-hospodárom a obávam sa toho, čo vylezie na povrch o pár rokov, kedy už nebudú pri vesle títo veslári.

Mám strach, aby sa neobjavila kauza, v ktorej by iný nadnárodný súd rozhodol, že Slovensko je dlžné s prepáčením napríklad Náhornému Karabachu pol krajiny za to, že sme si dovolili používať know how, na ktorom fachčí práve táto plošina.

Podnikateľ, akýkoľvek, si dobre rozmyslí ako viesť firmu a narábať s nápadmi, zmluvami, ako ošetriť svoje aktivity. Tí čo vedú "firmu" zvanú Slovensko, to asi majú na saláme. Ide im v prvom rade o to, aby som sa oni mali dobre so svojími rodinami. A čo my ostatní? My nemáme právo mať sa dobre tu a teraz? Už ma to ozaj nebaví.