Pes pohodlnejší ako dieťa?

-Poď k maminke Fedorko začul som nedávno v jednej letnej reštike. Až keď mi došlo, že tá šik baba hovorí k psovi, zabehlo mi. Keďže pes, zjavne rozmaznaný papľuh ju ignoroval, zasiahol partner.

- Fedor! Okamžite nechaj ten príšerný párok a poď k tatovi. Pes poslúchol.
To už som bol v šoku. Neskôr mi došlo, o čo tu vlastne beží. Je veľa mladých párov, ktorí by chceli založiť rodinu tak ako to je prirodzené. Tak isto ako žena, tak i muž majú niekde v DNA zakódované, že sa budú starať o potomstvo, o mláďatá svojej rasy. Väčšina k tomu po čase dospeje i napriek problémom (či už finančných alebo existenčných). Sú však páry, ktoré buď absolútne odmietnu mať potomstvo, len aby si mohli naplno užívať konzumného života, alebo zvolia náhradu, ktorej sa môžu venovať a dirigovať ju podľa svojej vôle a svojich nálad, vtedy keď oni budú mať čas a chuť.

Je somarina prikazovať niečo rybičkám v akváriu, alebo tarantulám v teráriu. I ten najinteligentnejší had či papagáj, by si z ich príkazov nič nerobil. Pes je najvhodnejšou náhradou dieťaťa. Dá sa kúpiť malilinkatý, jeho inteligencia porovnateľná s delfínom (no nie každý má doma delfinárium, a okrem toho, delfína nemôžete zobrať do Auparku či Polusu len tak), je zárukou odozvy výchovy, ktorá podobne ako pri potomkovi má vyústiť do predstáv rodiča.

Začal som sa o podobné prípady zaujímať a divili by ste sa koľko ich je. Tragédia dnešnej doby. Psy, činčily, fretky a mačky namiesto detí u zdravých párov.

Viete, zviera bolo u nás doma vždy pravým priateľom človeka. Mal som doma od sovy cez myšiaka, krkavca, hada, rybičky i biele myši, papagája, psa, mačku, proste všetko čo sa dalo chovať. Napokon mi ostalo akvárium.

Vo svojich dvadsiatich rokoch som však túžil mať potomkov. Ľudských, nie voľajakú náhradu. Aj keby som mal na nich čakať do tridsiatky, vždy to bola priorita číslo jeden. Je mi smutno z toho, kam sme to dotiahli. Takto som si naše Slovensko po dvadsiatich rokoch od revolúcie nepredstavoval ani v tom najhoršom sne. Namiesto toho, aby ženy chodili na pieskoviská so svojimi ubľabotanými ratolesťami, pobehujú po meste s čoklami a titulujú sa maminka a otecko.

Nechcem a ani neviem nájsť príčinu, len zauvažujem. Možno ekonomická situácia, možno pohodlnosť. Najpravdepodobnejšie strata hodnôt, nad ktoré sa dostalo ego jednotlivcov.

Na jednej strane megaakcie boja za nedotknuteľnosť života, boj proti interupciám, antikoncepcii, na druhej svojvôľa hraničiaca s úchylkou. Na jednej strane odsúdenie matky, ktorá napriek tomu, že si uvedomuje svoju situáciu, predsa dieťa donosí a porodí, následne odloží a na druhej žena, ktorá dá prednosť psovi alebo mačke pred svojím vlastným potomstvom.

Je to tu celé voľajaké choré. Alebo žeby som len ja voľačo nepochopil?