Smerom zo Záhoria príde do Bratislavy auto. Prejde jednu križovatku na červenú, druhú... Zastavia ho policajti.
-Pán vodič viete akého priestupku ste sa dopustili?
-Vííím, piu sem!
Vidieť za volantom chlapa v klobúku či rádiovke znamenalo pre nás vždy zvýšenie pozornosti a rýchlu zmenu smeru jazdy alebo snahu dostať sa preč z jeho blízkosti aj za cenu porušenia predpisov. Neraz som zažil, že dával znamenie k odbočeniu vpravo a pokojne zatočil doľava. Povestné boli i ŠPZ ako TT, DS, KN, NZ (nech dobrí vodiči prepáčia), ich nepredvídateľné reakcie by nevymyslel ani Fellini. Dnes na našich cestách premávajú autá zo všetkých kútov Slovenska a za volantmi sedia vodiči dobrí i sedláci . Ako ich identifikovať, aby sme sa im mohli vyhnúť alebo zvýšiť pozornosť a predísť tak aktuálne hroziacej kolíznej situácii?
Používajú ručnú brzdu
Zásadne zaťahujú páku ručnej brzdy v každom prípade, kedy sa vozidlo dostane do kľudu. Na ceste rovnejšej ako hladina jazera v bezvetrí majú strach, aby sa auto samo nepohlo, respektíve očakávajú závan vetra sily orkánu, ktorý by auto uviedol do pohybu. A tak na križovatkách vidieť pohyb ich pravého ramena smerom dole-hore, neskôr keď už svieti desať sekúnd zelená a rozlieha sa koncert klaksónov, smerom opačným.
Zásadne jazdia podľa vyhlášky
Na tom by nebolo nič zlé, ale... pri súbežnej jazde v dvoch pruhoch pokojne dodržiavajú povolenú rýchlosť bez ohľadu na to, čo sa deje za nimi. Ponáhľajúce auto za chrbtom sú ochotní pustiť pred seba iba v prípade, že ide o mohutný kamión alebo auto s majákmi a húkačkou. Fakt, žeby sa mohol niekto ponáhľať so ženou do pôrodnice, synom ku chirurgovi, alebo len na dôležitú poradu i za cenu vysokej pokuty ignorujú so slovami
-Veď tu je šesťdesiatka a tá platí pre každého .
Prehnaný rešpekt pred vozidlom s nápisom "Polícia"
Ak stretnú hliadku idúcu štyridsiatkou v ich smere jazdy, ani za ten svet ju neobehnú, ale pokojne sa so strachom vlečú za ňou predpokladajúc, žeby im prinajmenšom vyrúbili pokutu za nesprávne predbiehanie. Za žiadnu cenu nechcú urobiť žiadnu chybu a pretože si nie sú istí vyhláškou, radšej sa zahrajú na slimačiu kolónu.
Nepoznajú celú vyhlášku
Naučené pravidlá sa snažia aplikovať do každej situácie. Žiaľ v ich mestách sa niektoré dopravné situácie nevyskytujú, resp. boli naučení jedinou autoškolou ich riešiť (zle) a tak to už budú robiť po celý život. Svetlým príkladom je prejazd železničným priecestím opatreným svetelným zariadením a zároveň značkou "Stop". Napriek tomu, že bliká prerušované bielomodré svetlo, pokojne zastavia ignorujúc fakt, že dopravné zariadenie má prednosť pred dopravným značením. Pre úplnosť uvediem poradie. Policajt, dopravné zariadenie, prenosné (dočasné) dopravné zariadenie a značenie, zvislé dopravné značenie, vodorovné dopravné značenie.
- Tu je križovatka, tu ste vy, tu autobus, tu nákladné auto a tu motorka. Kto pôjde prvý?
- Taxikár - odpovedá žiak.
- Prečo taxikár? Kde by sa tu vzal taxikár?
- Ta ja neviem, odskadiaľ sa ťí taxikááári berúú...
Výjazd z vedľajšej ulice a prejazd cez koľajisko
Pri výjazde na viacpruhovú komunikáciu potrebuje takýto šofér voľnú cestu vo všetkých pruhoch. Pokojne stojí a čaká so zatiahnutou ručnou brzdou samozrejme, kým zľava bude cesta prázdna minimálne na dvesto metrov. Využiť na zaradenie do priebežných pruhov jazdný pruh označený nápisom "BUS" sa mu zdá väčším hriechom ako splodenie nemanželského dieťaťa. Pri prejazde koľajiskom v strede dvojprúdovej cesty sa automaticky radí do vzdialeného pruhu (pravého v smere jazdy). Na to však potrebuje opäť voľné obidva pruhy a tak prichádzajúca električka cengá a cengá namiesto toho aby brzdila a šup, kolízia je na svete.
-Čo ste robili aby ste zabránili nehode?
-Cengala som!
Iste je ešte veľa takýchto identifikačných znakov, pokojne ich doplňte v diskusii. Nedá mi, aby som nakoniec nespomenul ešte jeden z nich.
Poloha vodiča
Ak si všimnete polohu vodiča za volantom, musí Vám byť na prvý pohľad jasné či je za volantom "ako doma", alebo zažíva opäť jeden z nikdy nekončiacich stresov. Hrudník opretý o volant, prsty kŕčovito zovreté okolo neho až pomedzi nich vidieť vyliezajúci mäkký poťah, oči vytlačené až kdesi pred čumákom auta, absolútny nezáujem o pohľad vpravo či vľavo, totálna ignorácia spätných zrkadiel a situácie ktorá prebieha pred vozidlom vo väčšej vzdialenosti než dvadsať metrov. Vyzerajú síce komicky, "vyopretí" zo sedadla do čistej kolmice, akoby zhltli príložník spolu s logaritmickým pravítkom dokopy, v skutočnosti bacha na nich.
Darmo, styku so sviatočnými vodičmi, začínajúcimi, styku so "sedlákmi-slepicami" sa nevyhneme. Ak ich už však zaregistrujeme, buďme k nim zhovievaví kým sa od nich nedostaneme na bezpečnú vzdialenosť a dúfajme, že nám pri obdivovaní "krás a tajov" bratislavkej premávky neotvoria na najbližšej križovatke zozadu kufor ako konzervu so sardinkami.
Na križovatke. Rana jak z dela, zozadu do novej Octávie vletí autiak. Muž vystúpi a reve:
- Čo nevidíš ty slepica!
Žena nesmelo vystrčí hlavu z okienka:
- Ko, ko, ko, ko, komu tykáš...
