V izbe odrazu nastala tma. Staršia dáma, ktorá pamätá „zlaté časy," keď sa stálo vo fronte na mäso s malilinkatými lístkami v rukách, márne hľadá po šuflíkoch sviečku. Po chvíli jej dojde, že stačí vo vedľajšej izbe zažať. Starobylým telefónom s pokrútenou šnúrou volá experta na elektriku v tejto oblasti. „Zajtra paninko, zajtra budem u Vás skór ako scihnete uvarit objed".
Vskutku príde načas, rozvalia sa dvere a hrnie sa dovnútra. „Tak de to máme, co nejde, nevypli Vás z eletrárňe?" ozýva sa bytom. „Víte, mosíte mat šecko zaplacené, a pri Vašej skleróze v temto veku, to je bežné, že čovjek zapomene zapuacit". Babka preglgne „Nie Milanko, všetko mám uhradené, len v obývačke sa mi nesvieti." „Tak sa na to kukneme, doneste hokerlík, lebo môj tata ked ma robil zabudel pritlačit, a včul nedočáhnem na luster". Babka so smiechom mizne v kuchyni pre drevené lešenie. Expert vyberá modernú skúšačku, ktorá okrem nameraných hodnôt svetelne a zvukovo ukazuje nielen pretekajúci prúd, ale aj prítomnosť kovu pod omietkou. „A čo, vypit nemáme nyšt? Ked nemám stabilitu, môžem z teho hokerla aj zletet", bodro hučí záhorák... Babka švihá do sekretára, ktorý pamätá pridruženú výrobu v Slušoviciach, a spomedzi fľašiek vyberá tú dvadsaťročnú, ktorú dostala, keď mala zlatú svadbu. Mľask, „celkem dobrá, len pohárky máte malé". Babka uleje nanovo a zvedavo pozoruje odborný zásah. Čo to z elektriny vie, kde niekde nie je prúd, skúšačka mlčí. Avšak teraz, keď expert blúdi skúšačkou po stene, kde predpokladá prívodný kábel, skúšačka sa rozbliká a zapípa. „Ale veď vypínač je vypnutý!" „Paninko to neni tým, koľko rokov tu už bývate?" pýta sa. „Nuž už tridsať."
„A kedy ste menili káble?" „No to ešte nikdy" pátra babka v pamäti. „Tak to je ono, sušený prúd. Časom sa v každém kábli pousadzuje eletrina, kerá aj ked sa vypne, nezmizne a skracuje život žárovkám!" Babka vyvaľuje oči, toto ešte nepočula, alebo, žeby zabudla? „Aj ked vypnete móže Vás to potrást, tak si vždy dávajte pozor!" prízvukuje. „Vyčistit sa to nedá, mosel by sem Vám povytŕhat šecky dróty, ale nemosíte sa až tak bát, to trase len trošku, keby ste stáli ve vani s prádlem a chycila by ste sa vypatého drótu, mohla by ste si ho aj vypláchat jak by Vás mykalo, ale zabit by Vás nezabilo!" Babka se rehoce, v skutočnosti jej nasušený prúd vŕta v hlave a dopredu si sľubuje, že sa do elektriny púšťať nebude.
Záhorák vymení vypálenú žiarovku, aj tie tri ostatné, spokojne si švacne ďalšie poldeci. „Čo som dlžná?" zašveholí babka. „kuknite byl sem u Vás púl hodziny a čas je neská velice drahý, ale aby ste nepovedali, že nésem čovjek, kerý nepomáha podľa písma svatého, Lukáša, knyha desat, verš 33 a34, dáte mi padesátku a zme si kvit." Babka vyťahuje dve stovky a vďačne ich vopchá odborníkovi do vačku.
Povedzte, kde by ste sa dozvedeli o sušenom prúde takmer zadarmo? Predsa len, odborník, je odborník!
