- Do šľaka, použijem jednu z mojich najhorších nadávok. Topánka vyzerá ako pripučená lopta. Na obidvoch stranách smrdia pekné dva bochníčky psích granúl prehnaných tráviacim traktom. Bezradne sa obzerám po niečom, čím by som ich odstránil. Hľadám konárik, paličku. Konáre sú vysoko a keď chcem jeden z nich vo výskoku zachytiť, z chodníka sa ozve...
-Aha vandal-inteligent ! Asi kvôli obleku čo mám na sebe a kufríku v ruke, ma takto počastovala staršia pani s čoklom na vodítku. Krava! Možno som to stúpil do jej granúl spracovaných jej psom. Avšak tento je malý, jeho produkt by sa mi zmestil do výplne opätku!
- Stúpil som do hov.., zakričím. Zbytočne. Baba si myslí svoje a svojho miláčika vybáda k vytvoreniu ďalšej kôpky. Asi jej je už zima a jej trasúcemu sa pokladu, ktorý vyzerá ako keby ho postavila na práčku v režime žmýkania tak isto. Môže čakať! Ani ja sa nevykadím na príkaz! Tobôž pes!
Aj my sme mali psa. Kedže z otčimovej strany pochádzala rodina z dolnej zeme, kde sa na výslovnosť v slovenskom jazyku až tak nedbá, zážitky s nimi sa odohrávali v neustálej srande. Keď sa vydávala nevlastná sesternica z tretieho kolena a o pol tretej sme avizovali svoj odchod odôvodnený tým, že náš miláčik je už viac ako dvanásť hodín sám zatvorený v byte a treba mu iste na potrebu, odpoveď bola viac ako logicky výstižná.
- Nebojte, ak múdry posere, ak sprostý roztrhne ho! Hahaha, aspoň uvidíte akého psa to vlastne máte! Prežil... to hovorí za všetko.
No dnes, dávno po jeho odchode z tohoto sveta ide o iné hov... o to čo mám na topánke!
V snahe odstrániť tento exkrement, po neúspešných výskokoch za ktoré by sa nemusel hanbiť ani papuánsky domorodec snažiaci sa o zaobstaranie si obživy, sa rozhliadam po trse trávy. Aha tamto je! Bezhľavo sa k nemu rútim a v tom, čľup do ďalšieho hov.., dômyselne ukrytého pod nahnitým lístím. Tak teraz už som buď definitívne v prde... -lkoviciach, alebo budem mať neuveriteľné šťastie. Zatiaľ to však vyzerá na tú smolu! Boty od hov.. obidve. Našťastie pršalo. Obďaleč je mláka. Poctivo sa v nej brodím, striedavo zabieham na trávu ako na rohožku. Osadenstvo z okolo idúceho autobusu mi jasne dáva najavo čo si o mne myslí. Chlap v obleku a s kufríkom, čľapotajúci sa v mláke je o siedmej ráno skutočne výnimočným zjavom!
Zvíťazila snaha byť na porade aj keď nie včas, tak aspoň v prijateľne ospravedlniteľnej dobe. Po kontrole dezénu (samá nalepená tráva), som usúdil, že je to v poriadku. Keďže ďalšiu cestu už absolvujem pešo, dúfam, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Nehrozilo, až do porady.
Záber z inkriminovaného miesta |
Kupodivu, meškal som len tri minúty, čo šéf prešiel blahosklonným pohľadom bežne zabíjajúcim koňa. Pri stole nás bolo z každej strany po troch. Moji dvaja kolegovia sa začali pomaly odo mňa vzďaľovať. Po centimetríkoch, nenápadko, diskrétne. V momente, keď som sa rozhodol požiadať o uvolnenie na päť minút, lebo som začal tušiť pravý dôvod ich presunu, som bol vyzvaný k argumentácii. Vstal som a vysvetľoval. Poznáte to, z nohy na nohu prešliapnete, a nie raz. Smrad začal nadobúdať extrémnych rozmerov do tej miery, že som ho zacítil aj ja. Potom prišla katastrofa. Za vrch stolom sediaci veliteľ tejto údernej jednotky ma vyzval k predloženiu písomnej dokumentácie. Najradšej by som mu ju podal bez pohybu z miesta, ale to by som musel mať ruky ako slon chobot. Odniesol som ich osobne. Po zasadačke sa šírila vôňa, ktorú ani Kalvin Klein nedokáže prehlušiť! A jaký je to odborník! Po návrate na svoje miesto, vidím pod svojou stoličkou fľak neurčitej farby z dezénu mojich pneumatík. Pochopil som!
V podstate sa stačilo iba prihlásiť, ani som nemusel povedať, kam potrebujem ísť. Reakcia na zdvihnutú ruku...
- áno pán kolega, nech sa páči.
Nikdy som sa nedozvedel čo sa po mojom odchode o mne hovorilo. Porada skončila veľmi rýchlo, keď som sa s vydrhnutými topánkami o desať minút vrátil, miestnosť bola prázdna a ventilačky otvorené.
Na druhý deň, stojac pred šéfom na koberci, bol môj neúspech v spornom prípade prejednaný a uznaný v môj prospech. A to som si vedomý, že som vtedy pracovne pochybil. Žeby predsa len šliapnutie do hov.. prinášalo šťastie? Treba tam však skočiť obidvomi nohami!
