Tvrdia, že vulgarizmy tu vždy boli a budú, jediný problém je, že človek prestáva vidieť hranice kde a v akej miere ich možno použiť. Opäť nesúhlasím. Žiť sa dá aj bez nich.
Človek (okrem vyslovených chrapúňov) počas bežného dňa v styku s okolím vulgarizmy nepoužíva. Ale. Bežne sa stáva, že v práci je slovník zamestnancov ako vystrihnutý z lexikónu spoločenského styku. V momente keď nastáva pauza na cigaretku, obed či skončí pracovná doba, prejav sa mení.
-Pozri tú xxx akú polievku mi do xxx doniesla. Veď je studená! Čo som už ozaj xxx aby som si to nechal ľúbiť od takej xxx?
Žiaden výnimočný prejav. Ešte pred chvíľou to bol manager number one, keby som sa neotočil, myslel som si, že za mnou sedí do čierna opálený robotník od lopaty s mizerným IQ. Kravata a oblek ostali, z Dr. Jekylla sa stal za bieleho dňa Mr. Hyde.
Iná situácia je v prípade dospievajúcej mládeže. Zo svojho detstva si pamätám na hry zo života dospelých. Sprievodným znakom hier bolo napodobniť správanie dospelákov v takom rozsahu v akom sme ho denne vídali. Cigarety nahrádzala ceruzka starej firmy Koh-i-nor , (katastrofa nastala ak bola atramentová), poldecáky boli naplnené čírou vodou a občas padlo i slovo zo zakázaného fiktívneho slovníka. Časom prerástli hry do reality, cigarety i pol deci sa stali skutočnosťou, podobne ako používanie vulgárnych slov. Poznali sme hranice, ktoré sme podvedome mali zafixované zo správania dospelých v našom blízkom okolí. Napriek tomu, že otec občas použil drsné slovo na futbale alebo pri stretnutí s kamarátmi, doma boli vulgarizmy tabu. Aj tie najväčšie spory sa riešili maximálne zdvihnutým hlasom, vyjadrovanie sa na adresu susedky, predavačky alebo hlásateľa v televízii sa zaobišlo vždy bez sprostých slov.
Dnešná dospievajúca mládež považuje vulgarizmy za prejav dospelosti, podobne ako alkohol a cigarety. Čo horšie, padajú zábrany v ich používaní, padajú hranice rešpektu k starším, vytráca sa slušnosť, hodnoty, ktoré by mali medziľudské vzťahy upevňovať a budovať.
Nemám recept ako z toho von. Môžem len dúfať, že tak ako sa vulgarizmy do bežného života vkradli, sa raz aj potichu vytratia.
Na to by však bolo potrebné, aby si cenu za ich používanie uvedomili nielen tvorcovia z oblasti kinematografie, šou biznisu či nadmieru zábavných talkshow, sitkomov, ale aj vydavatelia bulvárnych plátkov, komiksov a v neposlednom rade my všetci.
Možno potom, keď požiadate trinásťročného teenegera o uvolnenie miesta v MHD skutočne vstane a nepošle Vás s prehľadom do .... patričných miest.
