Žiadosť o výmaz z registra cirkvi

Mnou uvedené dôvody sa nemusia zhodovať s motívom a dôvodmi všeobecne známej osoby, ktorá požiadala o vystúpenie, výmaz z registru, exkomunikáciu z cirkvi.

Zdôvodnenie žiadosti

Začnem mojím vstupom do cirkvi. Udial sa bez môjho vedomia a slobodného rozhodnutia v čase, kedy som nebol schopný samostatne posúdiť vážnosť tohoto kroku. Moje malé modré očká kukali na svet a nevideli z neho viac ako životodarnú bradavku.

Denne ma zakuklili ako larvu motýľa, na rozdiel od nej, z mojej trčala aspoň hlava. Prišiel okamih vstupu do cirkvi. Aj keby som chcel protestovať, a podľa očitých svedkov som tak aj robil v rámci svojich možností, šancu na akceptáciu mojich protestov som nemal.
V čase kedy som si začal uvedomovať svoju identitu a osobnosť, som bol vedený rodičmi ku viere. Keďže nepoznali inú náboženskú komunitu ako rímsko-katolícku, niesla sa výchova v tomto duchu za podmienok, ktoré boli diktované kňazom príslušnej farnosti. Jednalo sa hlavne o účasť na výuke katechizmu, ktorú som musel navštevovať, kým iní kamaráti si užívali voľna a oddychu, o povinnú účasť na omšiach a následnom referovaní o obsahu ešte pred nedeľným obedom. Nepochyboval som o tom, že Boh existuje, no v kostole ma to vyslovene nebavilo. Nebol som sám, kto bol takto rodinou vysielaný na "vzdelávacie stáže" (ktoré väčšina babiek prespala), utvorili sme odbojovú skupinu. Kým ostatní behali po hradbách, plánovali hry a nové dobrodružstvá, jeden z nás vždy absolvoval omšu a o obsahu kázne referoval nám ostatným. Ale dedinská CIA je dokonalejšia ako jej originál v Langley.
-Ja ti dám, že o ovečkách! burácala babka po jednej takej referácii... Ale vráťme sa k dôvodom!

Splnili sa aj také želania ako: Aby mu skapali tie mečúňky čo sme spolu nachytali v potoku alebo, Aby sa Jana vykašlala na Joža, lebo on mi už dva razy nechcel požičať prak. Možno náhody, no v mojich očiach vtedy pripisované Márii. Žeby Mária bola čarovným "abraka dabra?"

V čase, kedy bolo treba potvrdiť rozhodnutie mojich krstných rodičov (dnes viem, že to malo byť akési verejné akceptovanie krstných sľubov, ktoré za mňa sľúbil niekto iný), birmovaním a následným svätým prijímaním oplátky upečenej v štátnej pečivárni (asi Sereď), prišlo k časovému sklzu a ja som tieto obrady chvála Bohu neabsolvoval.

Po čase (približne 30 rokov), kedy som žil ako každý iný človek zo sveta (napriek tomu, že som vo vyznaní viery v dotazníkoch uvádzal rímsko-katolícke vyznanie), nastala v mojom živote vážna zmena. Začal som sa po Bohu pýtať, hľadať ho a volať k nemu. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil nasledovné skutočnosti.

Zásadné rozdiely

Svätým Otcom je Boh Stvoriteľ a nie pápež vo Vatikáne.
Jediným na koho sa máme obracať je Pán Ježíš Kristus, prostredník medzi jednotlivcom a Bohom Otcom, nie plejáda svätých na čele s kráľovnou nebies .
Výzdoba chrámov pripomína modlárske pohanské svätyne, obrazy Boha (aj keď len spodobnené ako oko v trojuholníku), podobne ako obrazy Krista, kríža, výjavy umučenia, kde figuruje Boh sú zakázané už v desatore !

Cirkev nevysluhuje Pamiatku Pánovej Večere (iba akúsi zlátaninu vďakyvzdávania nazývanou sa omšou, s množstvom predpísaných a odrapotávaných fráz, ktoré volajú modlitbami, nad hlavy pozdvihujú symbol slnka a veriacim upierajú právo prijímať z kalicha), nevysluhujú tú Pamiatku , počas ktorej veriaci lámali chlieb, prijímali z kalicha a blahorečili Bohu, tak ako to ustanovil Pán Ježíš.
Očistec je nebiblický výmysel , podobne ako bohoslužby za mŕtvych. O svojom smerovaní po smrti rozhodujeme počas vlastného života a žiadna posmrtná čistiareň alebo počet odslúžených omší na tom nič nezmení.
Spovede, odpustky, apoštolská sukcesia (nástupníctvo), celibát, ruženec ... Mám pokračovať? Nemusím, však?

Čarovné slovko "Tradícia"

Všetky tieto nebiblické praktiky obhajuje cirkev pomocou formuliek "tradícia cirkevných otcov", "tradícia nám hovorí", "na základe tradície". Dovoľte sa mi pousmiať. Tradícia, ktorá nerešpektuje Božie pokyny je svetskou tradíciou opierajúcou sa o porekadlo, "čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo", či "účel svätí prostriedky". Takúto tradíciu nedokážem rešpektovať, byť by bola sebalepšie zdôvodňovaná konštrukciami nesúvisiacich častí Písma Svätého, Slova Boha.

Sviatosť krstu zrušiť nemožno, alebo o nás bez nás

Tak tento argument vo svetle Písma neobstojí, pokiaľ sa jedná o krst bez vedomia pokrsteného. Keď sa jednalo o bývalom Československu v Mníchove roku 1938, boli všetci pobúrení skutočnosťou, že niekto rozhodol za nás a hlavne bez nás. Cirkev zaviedla túto praktiku v spojení s krstom, odvolávkou na zmytie dedičného hriechu v treťom storočí. Dennodenne sa rozhoduje o tisícoch novorodencoch bez nich po celom svete a nikto nie je pobúrený. A keď dosiahne človek veku, kedy sa môže slobodne a zodpovedne rozhodnúť tak ako to požaduje Boh, dostane odpoveď, že krst je nezrušiteľný. Nepripadá Vám to prinajmenšom ako podvod?

Skutočný stav

Na základe uvedených skutočností som dospel k záveru, že cirkev,

Nech už bude Vaša reakcia na túto žiadosť akákoľvek viem (z Písma Svätého), že som príslušníkom Vašej cirkvi nikdy nebol, preto ju považujte za bezpredmetnú. Píšem Vám len preto, aby ste so mnou zbytočne nerátali. Stal som sa členom Cirkvi Kristovej a ako iste viete, na dvoch stoličkách sa sedieť nedá.