-Do toho podniku už viac nevkročím, mám takú zásadu, že kde ma raz urazili, tam už v živote nepôjdem, oznámil mi nedávno známy.
-A to by si tam nešiel ani v prípade, že práve tam by sa odohrávalo niečo naplánované Tvojou rodinou, blízkymi, napr. svadba, promócia...?
-Museli by sa bezo mňa zaobísť, ja som totižto zásadový, oznámil mi hrdo a ja som v duchu dodal, somár .
Inokedy sa jeho zásadovosť prejavila celkom nečakane, keď si to šinul šesťdesiatkou so svojou Felíciou v ľavom prúde a takmer po centimetroch predbiehal dýchavičný Ikarus už dobré dve minúty. Zozadu sa prirútilo auto, ktoré už dvesto metrov dávalo reflektormi znamenie, že jeho osádka má naponáhlo. Mali smolu. Keby Ikarus nepribrzdil, aby sa náš „zásaďák“ mohol pred neho zaradiť, vliekli by sa za ním hádam dodnes.
–To si nemohol pridať?
-Nie, je tam šesťdesiatka a tá platí pre všetkých, ja som totižto zásadový, vieš? Vedel som. Môj argument, že išlo možno o manžela, ktorý viezol ženu do pôrodnice alebo syna na výplach žalúdka skomentoval,
-Mali si zavolať záchranku!
Nuž čo dodať, nechcelo sa mi vysvetľovať, že existujú objektívne príčiny, dôvody, situácie, ktoré život predostiera na koberci zvanom osud v tej najpestrejšej forme a nie vždy ich práve my vidíme z toho správneho uhľa.
Svoju ženu som tiež viezol podobným spôsobom a to až 100 km. Napriek tomu, že v okresnom meste bola nemocnica, smerovali sme do Bratislavy, ja a moja žena, spolu s ľadvinovou kolikou a prvým synom pokojne sa hojdajúcom v plodovej vode. Trvalo to vtedy 45 minút, stretnúť na ceste takéhoto zásadového vola, skončil by s najväčšou pravdepodobnosťou v priekope. (Dobre som urobil, už ju z nemocnice, pardón, pôrodnice nepustili a o dva týždne sme sa radovali nielen z jej uzdravenia, ale i z prvého zdravého potomka). Zásadovosť tohto rangu si podáva ruku s tvrdohlavosťou, egoizmom a neochotou sa prispôsobiť, ustúpiť, pristúpiť na kompromis, pochopiť a odpustiť.
Byť zásadový, na tom nie je nič zlé. Zásadne jazdíme vpravo, pokiaľ vyhláška nepovoľuje inak. Zásadne si čistíme zuby pravou rukou (praváci) pokiaľ ju nemáme v gypse. Aj nôž držíme pri stolovaní v pravej ruke, zo zásady nemlátime manželku, stačí ak zderieme nezbedné detiská, zásadne zdravíme susedov okrem toho z piateho, lebo nie je zásadový a už trikrát za desať rokov porušil zásady spoločného spolunažívania, keď rušil nočný kľud. Čo tam potom, že ženil syna, mali krstiny a oslavoval päťdesiatku. Mal by byť zásadový tak ako my!
Život zo zásadovým človekom nemôže byť ľahký. Ide to v prípade, ak naše zásady vymeníme za jeho, ergo svoje vyšmaríme von oknom a prijmeme za svoje tie jeho. V najideálnejšom prípade, by sme mali vyselektovať kladné zásady obidvoch partnerov a spoločne tie nevyhovujúce opustiť. Nuž, ale to by to potom už nebol ten „panenský zásaďák“, stojaci na svojich nemenných zásadách. Našťastie v prípade začínajúceho vzťahu mladých ľudí to ide takmer vždy. Čím starší „zásaďák“ , tým neústupčivejší, obhajujúci si zásadovosťou vlastný egoizmus. |
Každý máme nejaké tie svoje zásady, milší mi je však ten, kto ich aspoň raz v živote vie vedome hodiť za hlavu. Zvlášť ak sa jedná o medziľudské vzťahy. Inak sa totiž poľahky môže stať, že ostane sám, zásadne iba so svojimi zásadami, ako pán dokonalý .
