Žobráčka a podvodník

Veľa ľudí už znecitlivelo vo vzťahu k žobrajúcim. Majú to na svedomí organizátori žobrákov, ktorí svojich podriadených doobeda doslova naaranžujú na ich stále posty a večer skasírujú. Miesta sú starostlivo vybrané, istý príjem poskytujú práve fleky kde sa pohybujú turisti, kde sa premelie nespočet ľudí, miesta kam chodí človek uľaviť svojej duši a zmieriť sa s Bohom.

Nedávno ma zaujal príslušník istého nemenovaného náboženstva, ľahko identifikovateľný podľa typického odevu. Svoj koráb s nápisom Jeep na čumáku odstavil na platenom parkovisku a vybral sa smerom do Tesca. Cestou ho zastavila ruka mladej ženy s dieťaťom na kolenách prosiaca o almužnu. Z pár metrov som sledoval pantomímu. Pokrčenie pliec, ruka vliezla do náprsného vačku a vytiahla peňaženku úctyhodných rozmerov. Muž ju roztvoril doširoka, obrátil hore dnom pred očami žobráčky. Nevypadol ani halier, ani papierik. Bola dokonale prázdna. Tak isto rýchlo ako sa zjavila na dennom svetle, zmizla v tom istom vačku. Ešte jedno pokrčenie pliec a chlap pokojne pokračoval do obchodného domu.

Asi o tridsať minút sme sa náhodou stretli v potravinách pri pokladni. Automaticky mi naskočil obraz z ulice a čakal som ako bude chlap platiť. Čuduj sa svete, ruka opäť vbehla do vačku, tentoraz na opačnej strane náboženského hábitu. Na svetlo vykukla takmer rovnako veľká peňaženka, modrajúca sa bankovkami s Hlinkom, ktoré po výplate zvyknem odovzdávať manželke. Až na ten počet, asi sa mienil ešte zastaviť pre nejakú drobnosť do domácnosti, najskôr plazmu na stenu.

Len som pokrútil hlavou a zo stojana pri pokladni priložil k nákupu čokoládovú tyčinku za dvacku. Hádajte pre koho.