Prečo niektoré športové tutovky nevychádzajú

V to doobeda sa nič zvláštne nestalo. Na zadné sedadlo sa zvalí chlapík a zavelí,
-Na Slovan. Viac nemusí dodávať, jeho tvár je všeobecne známa z obrazoviek, tlače i trávnika. Mierim k futbalovému štadiónu. Po chvíli mu zvoní mobil.
-Čo je? vyštekne.
-Nechceli zobrať?
-Vykašli sa na nich, burgenlanďákov, choď rovno do Viedne.
-A obehni ich viac, len vždy do inej, nie tak ako minule!
-Jasne že po tridsať tisíc.
-Neboj je to v poriadku, aj s tou Dubnicou aj Košicami.
-Čo? Len to podaj, sú to moje prachy alebo Tvoje?
-No vidíš, a daj hneď vedieť.
-Tí budú čumeť na ten náš výsledok, hahahahaha...


Prichádzame ku štadiónu. Hodí na predné sedadlo stovku a bez pozdravu vypadne z auta. Hm, takmer dvacka tringelt, mohol dať viac. Staviť po tridsať tisíc šilingov na zápasy, z ktorých jeden vyjde inak ako všetci čakajú, to musí byť ryža jak noha. Vždy som mal bujnú fantáziu a tak sa zasním. Čo keby sa v tom viezli aj stávkové kancelárie a samotné kluby... Hm, taký malý medzinárodný, tajný syndikát... "ja na bráchu a brácha na mňa"... a tí "drobní" stávkari, ktorí presedia hodiny nad rozpismi a tabuľkami? Veď aj im sa občas niečo ujde.

Pokušenie privsadiť si v ten deň podľahlo strachu z prehry. Čo keď sa mi to len snívalo?

Názvy futbalových klubov som vybral náhodne, kto by si to už po tých rokoch pamätal.