Správu z posledného februárového týždňa o výsledkoch hodnotenia ústavov našej najprestížnejšej vedeckej inštitúcie, Slovenskej akadémie vied, zatienila nešťastná a cez internet rekordne zdieľaná snaha ministra školstva o útek pred novinármi pred zasadačkou SAV.
Pokúsme sa však sústrediť, zabudnúť na toto faux pas a zopakovať si sled udalostí toho dňa. Ide totiž o zásadný okamih.
Pred novinárov sa postavil predseda SAV v sprievode ministra školstva, ministra financií a významnej fínskej profesorky, predsedníčky medzinárodného hodnotiaceho panelu. Predseda SAV prezentoval výsledky hodnotenia: „Na Slovensku máme dva ústavy, ktoré patria k svetovej špičke. Potom máme deväť ústavov, ktoré výrazne presahujú európsky priemer, takže minimálne jedenásť našich inštitúcií vyčnieva z európskeho výskumného priestoru“ - koniec citátu. Táto skutočnosť viedla ministra financií k prísľubu uvoľnenia 1,1 milióna Eur „ako prvok motivácie pre najlepších“. Predseda SAV to ocenil s tým, že tak sa aspoň neuberie tým horším a SAV sa bude môcť intenzívnejšie rozvíjať.
Keď sme si onoho času sadli pred hodnotiaci panel, atmosféra nebola príliš uvoľnená a v rôznych fázach obhajovacieho procesu sme viacerí z nás nadobudli dojem, že sme vypočúvaní. Snažili sme sa zachovať dekórum, argumentovalo sa, dokladovalo sa a zdá sa, že to malo svoj efekt. Náš ústav dostal visačku jedného z tých deviatich. Správa o finančnej injekcii bol bonus, nikto s ňou však nepočítal. Len zavládla atmosféra akéhosi nevypovedaného očakávania.
V tomto očakávaní by človek mohol nadobudnúť dojem, že sa našiel akýsi optimálny model akreditácií. Aplikovateľný aj na vysoké školy. Finančná podpora kvality. Odborníci zo zahraničia. Žiadne slovenské nitky siahajúce od jedného akademika k druhému. Takto aj znelo moje pripomienkovanie Učiaceho sa Slovenska pre vysoké školy – nové akreditácie áno, ale na spôsob malých odborových agentúr vedených zahraničnými vedcami. Ideál.
Katarzia však nenastala. Rozhodnutím z dňa 7.3. predsedníctvo SAV odmietlo akceptovať existenciu deviatky. Kategorizáciu, ktorú navrhol hodnotiaci zahraničný panel, predsedníctvo SAV začalo považovať za nekompatibilnú s vlastnou kategorizáciou hodnotenia vedeckých organizácií. Zrejme nepovažovalo za potrebné mať pracoviská špičkové, nadpriemerné, priemerné, podpriemerné a nekvalitné. Bude lepšie, keď popri špičke (dvojke) budú už len tí ďalší a tých nekvalitných ani netreba spomínať, tak ako to nezaznelo ani na danej tlačovke. Aby sa necítili zle.
O dôvodoch tohto kroku možno len špekulovať. Peniaze, závisť, či strach, čo diferenciácia a mobilizácia urobí s inštitúciou a jej reprezentantmi navyknutými na svoju národnú exkluzívnosť.
Jasných je však viacero vecí. Hovorenie o nastavovaní si zrkadla bolo falošné. Názor panelu medzinárodných expertov sa stal druhoradým v porovnaní s vnútornými hrami v rámci SAV. Snaha o rozlíšenie kvality bola zmarená. Ešte že sa zodpovední nepodujali zasahovať do hodnotiacich správ panelu, tam ešte deviatka môže nájsť útechu. Symbolickú, nič neznamenajúcu.
Ktovie, čo by na novú situáciu povedal minister financií, mediálne vždy vystupoval proti neefektívnemu a neadresnému prerozdeľovaniu v školstve. Zdá sa, že tam práve smerujeme aj vo vede.
Sorry pani Makarow, toto nie je Fínsko. Na Slovensku po slovensky.
