Spravili sme si voľno a strávili sme predĺžený víkend v Tatranskej Lomnici vo Vysokých Tatrách.
V sobotu sme sa vybrali električkou, aj s Tamarkou a kočíkom, do Starého Smokovca a odtiaľ pešo na Hrebienok. Malú ten čerstvý vzduch tak zmohol, že prespala celý výlet. Manžel aj s priateľmi sa po návrate z Hrebienka do Smokovca išli najesť a ja som ešte malú kočíkovala. Zobudila sa tesne pred odchodom električky naspäť do Lomnice. Ja som síce hladná ešte nebola, ale predpokladala som, že Tamarka je už riadne hladná. Dala som jej teda piškótku, s tým, že sa riadne najeme v Lomnici. Už včera sme si tam vyhliadli reštauráciu- Gazdovská izba, nachádza sa priamo na vlakovej stanici. Pútala návštevníkov reklamou na lacné hlaušky.
Zariadenie bolo krásne, v typickom slovenskom národnom štýle. Drevené lavice, po stenách obrazy s ľudovou tematikou, ručné práce, sošky,... Príjemné. Mali dokonca aj detskú stoličku, hoci už dosť labilnú, no dieťa ešte mohlo pomerne bezpečne sedieť.
Vybrali sme si slepačí vývar a varené zemiaky pre malú, pre nás halušky s bryndzou.
Vždy som si myslela, že vývar vzniká vyvarením riadneho mäsa. Tu sa nás však snažili presvedčiť, že za vývar možno označiť aj bujón. "Vývar" mal zelenú farbu, bol príšerne slaný. Malá z neho zjedla jednu lyžicu. Naivne som si myslela, že sa teda naje zemiakov. Priniesli nám toto:
|
Obr. 1: Obschnuté zemiaky |
Chcela som sa časníčky opýtať, koľko dní majú tie zemiaky, ale nestihla som. Čakala som, že môj čas príde pri platení.
Aspoň halušky boli jedlé, hoci nie čerstvé. Veď, čo by som aj chcela za 59,- Sk.
Chcela som sa prvýkrát vo svojom živote sťažovať. Napokon som si nedala zavolať ani majiteľa, ani kuchára a veľmi ma to mrzí. Zaplatili sme svoj účet a nechali odkaz v knihe prianí a sťažností.
Neviem, ako to majiteľ vyrieši, ak vôbec. Vlastne ma to ani netrápi, ja a moja rodina už nikdy túto reštauráciu, Gazdovská izba v Tatranskej Lomnici, nenavštívime.
Imidž je na nič. Odišli sme znechutení.
A ešte dodávam pre porovnanie. Deň predtým sme obedovali na Štrbskom plese, tiež v reštaurácii s názvom Gazdovská izba. Interiér bol porovnateľný, za rovnaké menu sme zaplatili síce o 100,- Sk viac, no najedli sme sa a boli sme veľmi spokojní.
|
|
Obr. 2: Gazdovská izba Štrbské Pleso | Obr. 3: Gazdovská izba Tatranská Lomnica |
Čo dodať na záver? Ak sa rozhodnem ísť jesť lacnejšie jedlo, neočakávam obrovské porcie s bohatou oblohou. Určite však očakávam, že jedlo bude čerstvé. Myslím však, že po tejto skúsenosti, si už nebudem vyberať len podľa ceny.