Asi mam alergiu na topole, pomyslela som si v utorok, keď so večer posmrkávala a pokašliavala, pri upratovaní. Neuvážene som ráno nechala okna dokorán a keď som večer prišla domov, mala som všade bielučké chuchvalce lietajúce z topoľov /inak na našej ulici žiaden topoľ nie je, ale lietajú úplne všade, veď to asi poznáte/.
V stredu ráno som si v práci navarila čajík, hrdlo ma bolelo viac, nos už som mala poriadne uchatý, ale vonku krásne svietilo slniečko, tak ma vôbec nenapadlo že by som mohla byt ozaj chorá.
Večer som mala 38,3... ráno som šla k lekárke, vo dverách jej oznamujúc diagnózu „asi mám alergiu na topole, alebo čo ...“. Kašlete? Uhm mm. Smrkáte? Uhm mm. Horúčka? Uhm mm... Jaaaaaaaj moja, tak to nebude alergia, keď horúčkujete. Kedy ste si merali? Včera večer, niečo nad 38. No tak si sadkajte ... Popočúvala ma, zmerala teplotu, tlak. Môžete si isť domov ľahnúť.
Nemôžem. Som v skúšobnej dobe na novom pracovisku, asi by neboli nadšení, keby som hneď ostala doma, aj keď reálne chorá. Tak teda papám paraleny, kloktám tantum verde / fuj, nechutné, jazyk mam z toho stŕpnutý/, vibrocil je mi vo dne v noci na pomoci .o)) vreckovky už dávno vymíňané, aj toaleťák je mi dobrý, hlavne že je do čoho smrkať, už mi je jedno že mám celý nos vydratý od neustáleho smrkania... Kašlem, kýcham, hlava sa mi ide rozskočiť, do telefónu mi asi tiež nie je moc rozumieť, jednak nepočujem, lebo mám zaľahnuté v uškách a so stŕpnutým jazykom sa ťažko artikuluje /upchatý nos Vám na prejave tiež nepridá/, cela som rada ak sa mi podarí vybaviť telefonát bez kýchnutia, či smrkania.
No a tak si tu teda prežívam, s pocitom hodným egoistu, že hádam nie som jediná, komu dneska nie je dobre.
