Tak ja zvyčajne používam „andelík“. Vôbec mi to neprišlo divné, ani by som sa nad tým nepozastavovala, keby ma na to kamoška zakaždým neupozornila.
„Andelík môžem pekne poprosiť tú minerálku bez citrónu?“ oslovila som čašníka, keď míňal náš stôl s objednávkou. Žmurkol a doručil ju s úsmevom. „Už som ti vravela TY,ANDELÍK!“, zazrela na mňa Puppa. Tak pardón, vôbec som nad tým neuvažovala, ako ho osloviť. Ak som Vás páni čašníci niektorých pourážala prílišnou žoviálnosťou, tak fakt nechtiac.
Tak na ilustráciu, možné situácie:
**Neviem pískať, zdá sa mi však oveľa vhodnejšie „andelíkovanie“ ako popiskovanie na obsluhu. Verím, že aj Vám.
**Minule sme sedeli v Slovak pube. Skupinka vedľa vykrikovala „obsluha, obsluhááá, OBSLUHÁÁÁ !!!“ Keďže boli dosť blízko, vyrušovalo to aj nás aj čašníkov s plnými rukami. Obslúžili nás v rovnakom čase, ale nás aj s úsmevom :o)) Verím, že keď sme my opúšťali pub, nemala nás obsluha v zuboch a oslovenie andelík im nijako nezhoršilo náladu.
**Lúskanie prstami?! Tak to síce viem, ale tiež mi to nepripadá ako najvhodnejší spôsob privolania personálu, i keď nie raz som videla aj takýto sposob „oslovovania“.
**Hej! Vidíš ma?, /niekedy aj HEJ TY! Čo si slepý?!/, ak sa takýchto hostí za deň vyskytne niekoľko, vôbec nie som prekvapená, že čašníkom podvečer nesvieti úsmev na tvári.
BTW, v umelke sa nespoliehajte na žiaden spôsob privolania obsluhy. 20 minút prehliadať osemčlennú skupinu ľudí, dalo podľa mňa aj dosť práce. Papulky, zobudte sa! Takto sa k Vám hostia nebudú vracať! Zvyšovť obrat tým, že sa dva krát pomylite v zúčtovaní objednávky... No neviem. Možno by sa to skôr dalo tým, že budete pohotovejší, príjemnejší, nepopletiete objednávku a naučíte sa rátať...
