Poznáme sa už veľa rokov, ale až posledný prežívame spoločne a intenzívne.
Hoci o sebe často vyhlasujem, že som bezcitné hovädo, nebude to celkom tak /ale to našťastie vedia iba „členovia svorky“/. Keď som ti večer posielala SMSku, že sa mi snívalo o mame o ktorej sa mi už roky nesnívalo a pýtala som sa ťa čo to môže znamenať.
Teraz už to viem a ani snár som nepotrebovala .o)) Keď bola mama doma chorá, bojovala som medzi tým či byť v práci, zarábať a dopriať nám všetko, čím si môžeme spríjemniť a uľahčiť život, alebo ostať s ňou doma. Bohužiaľ všetko niečo stojí, tak som chodila do práce a možno častejšie ako by bolo treba kontrolovala som ju doma telefónom.
Presne si pamätám aký som mala pocit strachu a bezmocnosti, keď sa raz stalo že mi nedvíhala telefón. Bola som v práci a volám domov. Nič. Skúsim o 15 minút. Zvoním, zvoním... stále nič. Vedela som, že je s ňou Drobec a preto mi bolo divné, že aspoň on nedvíha. Bola po novej chemoške, tak mi napadalo tisíc rôznych katastrofických scenárov čo sa jej mohlo stať, že sú v nemocnici, že... proste čokoľvek. Po hodine telefonovania som to nezvládla, zamkla som kanceláriu a utekala domov.
Vrútila som sa bo bytu, do obyvky, do spálne, a za zavretými dverami kuchyne som ich našla hrať karty. Strašne som na nich nakričala a hystericky som pri tom plakala. A oni obaja nechápali, čo sa deje, že čo im ruším prijemné popoludnie :o) Telefón nepočuli, lebo bola vykopnutá šnúra / no mohla som ja zvoniť do aleluja/ a ja som mala taký stres, išla som sa zblázniť od strachu.
Tak už mi prosím ťa nikdy nevolaj s plačlivým hlasom a otázkou: „vieeeeš čooooo?“
Lebo som sa zľakla, že sa vám ozaj niečo stalo!
To už mi fakt nerob! .o))
No a ako som tak uvažovala nad tým snom, došlo mi, že to ty by si mi chýbala a teba nemám nechať odísť. Že ťa veľmi ľúbim. Že mi na tebe veľmi záleží. Že sa o teba mooooc bojím.
Tak sa chovaj!!! CMUK
