Kráľovské raňajky nenechali na seba dlho čakať. S chuťou sme sa do nich pustili a keď sme poodnášali veci do auta, rozlúčili sme sa s domácimi, poďakovali za toľkú ochotu, vyrazili sme do sveta :-) nie nie najprv na benzinku lebo aj auta bývajú občas hladné :-) teda skoro furt. Nenažranci :-) Po chvíli cesty smerom na Liptovský Hrádok, treba zabočiť vpravo na Pribylinu - teda ak chcete navštíviť Múzeum liptovskej dediny. Otvárajú od 09:00 a predávajú tam fajnový ovčí syr :-) A netreba chodiť skôr než pred deviatou, lebo by ste mohli pani sprievodkynu vyrušiť pri " pííííp " tak ako sme ju vyrušili my :-) Pán, ktorý z koliby vychádzal si popovyťahoval nohavice a zahlásil, šak že on príde aj zajtra, že čau :-) Ale vráťme sa späť k pamiatkam.
Miestna krčma - bohužiaľ prázdna
Celú dobu som mal pocit, že všetko čo tam vidím, som už videl, zažil. A je to tak, ale bolo to už dávno, keď sme boli ešte malí chlapci a vystrájali po dedine. Dedinky na východe slovenska sa veľmi nelíšili.
Typický gazdovský dvor, domček vedľa domčeka a spoločný dvor uprostred, vzadu ohrada pre statok, prípadne stodola, kôlnička.
Foto ako z pred 20tich rokov - len postavy sú staršie :-)
Dedinských hlásnikov a takéto školské lavice som už nezažil.
A na takýchto krosnách sa tkali koberce (pokróvce).
V areáli múzea sa nachádza aj historická železnička, resp. to čo z nej ostalo. Rušne sa nachádzajú v takom jednom hangári - no sú v nezávideniahodnom stave. Ak sa tam chcete pozrieť, treba prejsť cca 300 m úsek lesíkom - bodlo by keby tam tá železnička premávala - hoci iba drezina ... alebo aby tam po ceste umiestnili trebárs nejaké vyrezávané sochy z dreva, ináč pohoda, čistý vzduch, žblnkotajúci potôčik :-) Toto bola najkrajšia lokomotíva.
Týmto sme aj prehliadku múzea zavŕšili, no nie tak celkom, ešte ma stihol trest - neviem za čo - proste ma prikovali k stlpu :-)
Ďalšia zastávka - Zuberec. Tak tu sme ako prvé skonštatovali, že buď si na Múzeu oravskej dediny dali viac zaležať, alebo to boli jednoducho bohatší Slováci ako na Liptove.
Na prvý pohľad bolo vidno rozdiel. Možno to bolo aj tým umiestnením. Táto oravská dedina bola na rozdiel od liptovskej situovaná do dolinky s potokom uprostred a domčeky boli postavené aj do kopčeka. Viac to reálne približovalo tú dedinku - alebo aspoň pocit. Nedalo sa obísť domček známy z filmu Tri Gaštanové Kone.
Prostredie naozaj realistické. Domčeky s lavicami na priedomí, záhradky s prútenou ohradou - napichané krčahy na plote. V predzáhradke posadené jablone - stačí sa načiahnuť a pripadáte si ako v nejakej poviedke.
Ľudová škola.
V hrnčiarskej dielni sme si nemohli nechať újsť možnosť vyrobiť vlastný krčah. Nie je to také ľahké ako sa to zdá :-). Ak sa Vám nepodarí ten Váš, môžte si kľudne jeden kúpiť.
... no nedalo nám nesadnúť :-)
Keď vôjdete do dvora uvíta Vás čo iné ako vôňa pravého čerstvého hnoja. Kozy, kravy, kone v chlievoch sú samozrejmosťou.
Nehovorím? :-) Gá gá gaá
Ťažko sa nám lúčilo - lebo pekne bolo.
No ale museli sme ďalej. Smer Poľsko - Oswiecim (Osvienčim - Auschwitz).
"Počas druhej svetovej vojny bolo zavraždených šesť miliónov osôb bez rozdielu veku a pohlavia len z jediného dôvodu: boli Židia. Symbolom tohto bezprecedentného zločinu sa stal vyhladzovací tábor Osvienčim, kde bolo zmarených 1,5 milióna ľudských životov, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Pred šesťdesiatimi rokmi, 12. mája 1942, sa na tomto mieste uskutočnila podľa niektorých zdrojov prvá masová vražda Židov pomocou plynu.
Tábor Osvienčim založili na rozkaz druhého muža nacistického Nemecka, šéfa jednotiek SS i gestapa Heinricha Himmlera z 27. apríla 1940 v blízkosti rovnomenného poľského mestečka. Prvých väzňov - predovšetkým Poliakov väznených z politických dôvodov - sem zavliekli v júni 1940 a využívali ich na otrockú prácu."
Toľko z histórie a teraz trochu obrázkov. Vstup Vás výjde na 12 zlotých na osobu + 7 zlotých parkovné. Sú tam 2 parkoviská, kúsok od seba - lacnejšie je to priamo pri vstupe - rozdiel 5 zlotých. Vravím to len preto, že parkovčíci na Vás mávajú už zďaleka aby ste tam šli zaparkovať. Keď už zaparkujete a zaplatíte, tak je neskoro bedákať. Vzdialené sú od seba cez cestu. Ok - nás troch vstup stál len 7 zlotých parkovné - viac menej sme počítali s tým, že keď budú baby predávať lístky tak sa budeme domlúvať - zadarilo sa - vstup zdarma :-) Nasledujúce foto je síce vážne a ten človek si nezaslúži aby sme si z neho robili srandu - ale niečim nás zaujal, žeby to bolo jeho priezviskom. Fakt netuším :-)
Vstup do múzea.
Auschwitz - 1940-45 - Najväčší Hitlerov tábor pre väzňov rôznych národností. Od roku 1942 bol centrom pre likvidáciu Európskych židov.
Židia - rasa, ktorá musí byť úplne vyhladená.
Potrebuje to komentár? Nedovolím si tu zverejniť všetky fotografie. Človeku tam býva občas nepríjemne od žalúdka.
Bolo tam asi 20 tehlových 2poschodových budov a na chodbe v každej z nich na Vás pozerajú tváre ... mužov, žien, detí ...
Takto spávali politickí väzni - hovorím o luxuse. Tehlovú posteľ nemal každý.
Pri tomto múre boli vykonávané popravy.
Z takéhoto opevnenia nebola šanca uniknúť. Ostnaté drôty pod elektrickým prúdom. Každých 30 m strážna vežička so samopalom plným štekotavých nábojov.
Ubytovanie v týchto domoch mali len politickí väzni a dôstojníci SS.
Do tohto priestoru sa zajatec možno dostal živý, ale živý odtiaľ už nevyšiel.
Najotrasnejší pocit sme mali, keď sme vošli do plynovej komory. Na prvý pohľad nič výnimočné, trochu väčšia pivnica. Vyzerá to ako navýšený kopček zeminy - 2 vchody. Keď ste vošli - odložili šaty - potom vošli do tej veľkej pivnice - zhora boli šachty kadiaľ sa "sypal" plyn - (ako malé fazuľky) - Cyklon B. Nasledovalo uzavretie šácht - a potom koniec. Vo vedľajšej miestnosti už boli rozpálené pece, kde odnášali telá na spopolnenie.
Pre tých posledných bolo určené ubytovanie v neďalekom tábore Birkenau.
Pamätné koľaje železnice, ktorá viedla priamo až do koncentračného tábora.
Pohľad z veže na ubytovacie bunky. Zachované sú len vpredu. Na pozadí vidno už len torzá a komíny piecok.
Toalety.
Pocity po návšteve takéhoto ubytovacieho zariadenia sú jasne čitateľné z fotiek.
Tak sa skončil náš víkendový trip. Treba mi pripomenúť - nenadávajte na slovenské cesty ak ste nekerovali po cestách poľských. Takže hor sa do Bratislavy. Cesta pohodová, až na tie poplátané cesty. Keď dorazíme do BA - rýchlo sprcha a spať. Ráno nás čaká návšteva koncentráku trochu iného typu - ide sa do roboty. Čo už ... :-) Apropo aby ste mali prehľad o nákladoch. Dovoliť si to môže asi každý. 3 dni - celkové náklady 2100 Sk na osobu - vrátane benzínu, parkovačiek, obedov, večerí, piva .. :-)
Najbližšie to bude Slovinsko. Ak by sa chcel niekto pridať - určite privítame. Pekný deň.
