Ján Ontkoc
Slza
Príbeh o kratučkom ale o to krajšom okamihu ...
Ahojte, som autobus. V jednu sobotu prišiel za mnou jeden chalanisko a spýtal sa ma či nechcem byť slávny. Hmm!, pomyslel som si - Prečo nie? Veď len tu tak stojím a nič nerobím.
Staroba, dospelosť, mladosť. Tri synonymá jedného života. Mladý som už bol, dospelý asi nikdy nebudem a staroba - pred ňou mám rešpekt ...
Najprv je len malým zlatým guľatým zrnkom. Neskôr si oblečie zelené šaty. Ani sa nenazdáme a je znovu v zlatom šate. Trošku si z neho odložíme a zvyšok zjeme. Čo je to?
Nebavilo ma už cestovať autom, tak som si zaobstaral lietadlo, no trápilo ma, že nemôžem zaletieť vyššie, tak som si kúpil raketu a teraz ... len tak sadnem do rakety a obletím si Zem ...
... možno pri tejto vete začudovane zdvihnete obočie a myslíte si, že som nejaký úchyl, avšak pravdou je ...
kapitola prvá - batoľa ... ešte som vôbec nič nespravil a už som bol bitý. Pán doktor ma chytil za nohy, dvihol do prievanu a plieskal po zadku až som začal vrieskať a potom ma sestrička s poriadnymi prednosťami začala čičíkať tak som pri pohľade na tie prednosti celkom onemel, dokonca som si po kúpeli mohol jednu tú prednosť pocmúľať :-)