Ján Ontkoc
Oponický hrad
... vždy keď sedím s nohami spustenými na najvyššej hradbe ... je mi proste fajn :-)
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Túlavé topánky
Ján Ontkoc
Čachtický hrad
Ženské meno Alžbeta má hebrejský pôvod, je novozákonné a v preklade znamená Bohu zasvätená Sú to citovo založené ženy. Majú dobré vystupovanie, vedia sa jasne a stručne vyjadrovať. Takmer vždy sa snažia vo svojej kariére rýchlo napredovať k vyššej pozícii. Chcú si získať náklonnosť okolia a len nerady sa vzdávajú moci, alebo nadobudnutých výhod. Citový život je utajovaný, plný vzplanutí, ktoré však vzápätí zhasnú. Chcú, aby ich druhí chápali, ale ich odmeranosť im v tom veľmi nepomáha. Ktovie, či bola Bohu zasvätená aj Alžbeta z nasledujúceho príbehu ...
Ján Ontkoc
Kostolec
Kostolec je maličké nenápadné miestečko na Slovensku. Čím ma zaujalo? Najprv ničím, boli to len tri bodky na mape, až kým strýko Google nepovedal, že je to ...
Ján Ontkoc
Ahoj, volaj ma Dada.
Každý človek je jedinečný. Niektorí sú však výnimoční a ja obdivujem ľudí, ktorí dokážu to, čo ja nie ...
Ján Ontkoc
Brhlovce a jej domčeky vysekané do skaly
Nechcel som veriť, že také niečo na Slovensku máme. A just máme. V maličkej zapatrošenej dedinke pár kilometrov na juhovýchod od Levíc ...
Ján Ontkoc
Ej, či ale sú tie Čičmany krásne ...
... vraví Ďuro Paľovi sadajúc na medzu pod Javorinkou. Vždy keď ta idem, tu hore si rád posedím. Mám ju ako na dlani. Odtiaľ vyzerá ako na tom obraze čo májú pán učiteľ v triede. Nože, nestoj tam toľko, sadaj ku mne, dám Ti koštovať z tabaku čo strýc Gregor z Pešti priniesli ...
Ján Ontkoc
Lipica - na krídlach Pegasov
Vstúpiť na Slovinskú pôdu a nenavštíviť slávny žrebčín Lipice ... to by bol vari aj hriech :-)
Ján Ontkoc
Triglav - priestor, sloboda, pokora
Kde? - Slovinsko, Triglav 2864 m.n.m - najvyšší vrch Julských Álp. Prečo? - Lebo tá nádhera Vám vtláča slzy šťastia do očí ...
Ján Ontkoc
INSITA 2007 - prirodzenosť, talent, zručnosť, krása
Sú veci, ktoré robím, lebo musím. Sú ale veci, ktoré robím preto, lebo chcem, lebo sa mi to páči a baví ma to. Možno to nie je najdokonalejšie, ale určite najlepšie ako viem. S tým drevom sa treba rozprávať a keď mi povie celý svoj príbeh, vznikne z neho toto ...
Ján Ontkoc
Milované kone vrané ...
Kde? - Modra nad Cirochou Čo? - Modranská podkova - prehliadka zručnosti ťažných koní Kto? - Krásne kone, šikovní pohoniči a spústa nadšených divákov Prečo? - Lebo som hrdý na to, že sa darí v mojej rodnej obci organizovať takéto krásne podujatie :-)
Ján Ontkoc
Rádio hlási: "Od zajtra platí zákaz grilovania"
... až po chvíľke mi dôjde to čo som v prvom momente prepočul ... vo Viedni ... zákaz platí vo Viedni :-) ... hneď si vydýchnem a spokojne spomínam na posledný víkend ...
Ján Ontkoc
S túlavými topánkami na Plaveckom hrade
Niekto raz prirovnal Slovensko k rozprávkovej krajine. Osobne mu úprimne dávam za pravdu - na každom druhom kopci sa vypína nejaký hrad, po cestách sa preháňajú rytieri na mocných tátošoch a slovenské dievčatá ... sú princezničky ako z obrázku. Tak prečo nezájsť na jeden z hradov a pohľadať nejakú tú princeznú :-) Prajem príjemné hľadanie.
Ján Ontkoc
Špania Dolina - zelené návraty
O tejto malebnej dedinke uprostred očarujúcej prírody na zlome Veľkej Fatry a Nízkych tatier som už párkrát písal. Bol som tam na jeseň i v zime a neodolal som vybrať sa tam teraz, keď sa príroda ukázala v celej svojej zelenej nádhere. Prajem príjemný - zelený návrat ...
Ján Ontkoc
Rozprávkový Bojnický zámok
Dnes je posledný deň v tomto roku, kedy je možné uzrieť na tomto rozprávkovom zámku skutočných drakov, princov a princezné a mnoho ďalších rozprávkových bytostí naživo. Končí sa 11. ročník Najkrajšie slovenské rozprávky na Bojnickom zámku. Program je pripravený výhradne pre deti a skutočne sa je na čo pozerať. Program trvá 90 minút a prehliadka začína každých 15 minút. Ak ste niekde z okolia a nemáte program a doma samé poslušné detičky, tak šup-šup, posledný vstup je o 19:00. Na ukážku zopár fotiek ...
reklama
Ján Ontkoc
Ostrý Kameň
Precitol som s pocitom úplnej bezmocnosti. Myseľ mi fungovala, no nedokázal som sa pohnúť. Slnečné lúče ma úplne oslepovali. Mohol som len načúvať a to čo som počul neveštilo nič príjemné. Zo všetkých strán znelo: Mors! Mors! Mors!... Na chvíľku zastala predo mnou nejaká mohutná postava, zatienila slnko a ja som mohol na okamih vidieť čo sa vlastne deje. Vyzeralo to ako nádvorie nejakého hradu. Množstvo postáv naokolo odetých v čiernych rúchach neustále dokola opakovalo to slovo - Smrť! Viac som nezazrel - na hlavu mi navliekli nejakú vrecovinu. Začal som mať strach. Snažil som sa pohnúť - nešlo to. Cítil som obrovské kŕče v nohách a ťažko sa mi dýchalo. Ruky spútané dozadu za širokým stĺpom, celé telo spútané hrubým lanom. Zrazu všetko stíchlo ... prestal som na chvíľu dýchať ... znovu som sa snažil pohnúť ale mohol som pohnúť jedine hlavou. Začul som kroky. Niekto kráčal po piesku smerom ku mne. Potom to šlo už veľmi rýchlo - len okamih a zacítil som okolo seba hroznú páľavu, počul som praskot horiaceho dreva a prvý krát som dokázal vydať zo seba hlas - hrozný výkrik - došlo mi čo sa tu deje. Plamene pomaly začali konať svoje dielo ...
Ján Ontkoc
Vlkolínec - World Heritage UNESCO
Vyrobiť si doma maslo. Upiecť vlastný chlieb v peci. Utkať vlastný pokrovec. Vystrúhať si píšťalku či dedkovi palicu. Vyrobiť si v zemi piecku a upiecť v nej zemiaky. Postaviť si v potôčiku vodný mlyn. Ležať si na vrchu plne naloženého voza so senom a hľadieť na modrú oblohu ... to všetko a mnoho iných spomienok sa mi vrátilo, keď som kráčal Vlkolíncom. Akoby sa tu zastavil čas, alebo som sa ja vrátil v čase a vstúpil akoby do úplne iného sveta.
Ján Ontkoc
Cementárka
Deň pokračoval svojím ospalým tempom. Kráčal som po pláži miestneho jazierka, keď som to zrazu zazrel - odtlačok nohy, ktorý nepatril mne a ktorý jasne vravel - už tu nie si sám! Obzeral som sa okolo seba, na jazero a do lesa. Zrazu, každý strom, každé steblo trávy mohlo byť možným nepriateľom, alebo celou skupinou ľudí, ktorí čakajú len na vhodný okamih aby na mňa mohli zaútočiť. V priebehu niekoľkých sekúnd vlna čo dorazila na breh zmyla stopu. Zrazu tam nebolo nič a ja som bol znovu sám uprostred svojho maličkého kráľovstva. Otočil som sa a bežal späť do svojho úkrytu v lese. Nedošiel som však ďaleko. Neznámy dunivý zvuk ma prinútil zastať a počúvať. Išlo to spoza neďalekého kopca. Ako sa približujem k vrcholu, zvyšuje sa aj intenzita dunenia. Jasne rozoznávam zvuk ... vtom začujem obrovský rev motora a priamo predo mnou sa objaví obrovské monštrum. Nestačil som sa ani zľaknúť. Hlavu zaborím do blata a modlím sa ... sovietsky T-34 s obrovským rachotom prefrčal cezo mňa. Neodvážim sa zodvihnúť hlavu. Ak si ma všimnú - som mŕtvy. Volám sa Jens Küng a už 3 mesiace sa skrývam v týchto lesoch. Hitler je mŕtvy. Všetci z našej jednotky sú mŕtvi. Ja ešte žijem, no ako dlho ešte, neviem.
Ján Ontkoc
Skanzen ľudovej architektúry Humenné
Zmeškal som to!, zo strachom otvorím oči. Odkopem zo seba hrubú baraniu kožušinu a posadím sa. Z pece sa rozhliadam po izbe. Nevidím nikde otca. Zmeškal som to! Určite som to zmeškal! a už aj bosý bežím vonku na priedomie. Obzerám sa po celom dvore, vybehnem na ulicu. Ostré kamienky sa mi zabárajú do bosých nôh. Nie, to nemôže byť pravda. Prečo dnes? Prečo ma nezobudil? Možno je v maštali!, pomyslím si a už aj tam upaľujem. Vrazím do dverí, Pejko prekvapene zdvihne svoju nádhernú šiju a zahľadí sa prekvapenými očami, Malina trochu ustúpi na bok ... Otec! vykríknem od radosti. Bál som sa, že som zaspal. Ten sa na mňa len prekvapene pozrie a s úsmevom vraví: Dnes je predsa jarmok v meste a sľúbil som Ti, že Ťa vezmem a čo poviem to platí!. Otec ešte stihol zazrieť moju obrovskú radosť v očiach a už ma nebolo ... treba sa predsa vychystať ...
Ján Ontkoc
Jasenovský hrad
Som zranený a sily ma pomaly opúšťajú. O chvíľu bude koniec. Smrtka s kosou už na mňa čaká za dverami. Som posledným z rodu Račkajovcov. Keď umriem, umrie aj môj rod. Vládol som čestne svojmu ľudu, no teraz je koniec. Nepriateľ vyplienil moje dediny, vyvraždil mužov, zneuctil ženy. Postavil som mohutný hrad, no nepriateľ našiel spôsob ako ho dobiť. Teraz je tu a chce to jediné - chce mňa. O chvíľu bude koniec. Mohutné dubové dvere len ťažko odolajú náporu ťažkého baranidla. Ostal som sám, posledný a hoc viem čo ma čaká, nepoddám sa. Krvácam, no meč ešte v ruke udržím . . . keď nepriateľ vyrazil dvere, miestnosťou zasvišťal šíp. Vnoril sa hlboko do kráľovho srdca. Jeho nevládne telo sa zrútilo na zem. Keď si ho nepriateľ prezeral, zľakol sa výrazu jeho tváre. Nebola tam bolesť či porážka - bola v nej hrdosť.
