Najpohodlnejšie sa tam dostanete z Borinky. V dedine zaparkujete a na hrad je to už len polhodinka do kopčeka. Cestička malebná popod prehýbajúce sa stromy.
Idem, idem a zrazu diera ... zrejme niekto potreboval trochu piesku na cokeľ (múrik)
Cestička sa potom rozdeľuje ... ale nebojte správny smer je pekne vyznačený :-)
... posledná informácia z tabule, zrejme neplatí pre všetkých a tak sa stane, že kľudne natrafíte aj na takýto obrázok ... príroda - človek
Netreba sa však nechať znechutiť, lebo nájdete aj krásne obrázky :-)
... a keď už nevládete, určite nájdete nejaký pníček na ktorom sa dá oddýchnuť ...
... prípadne ľahnite si do hustého lístia a skúste sa pozrieť na svet z perspektívy mravca Otílka ...
... keď už oddychovania máme dosť, môžme smelo nahor. Pozor však na vyvrátené stromčeky :-)
... veru ... stromčeky :-)
A to sme už takmer pod vrcholom ... zdvihneme zrak a ...
Skala ako sa patrí. Hrad Pajštún je známy aj u horolezcov. Je to dobrá príprava pred väčšími výstupmi.
Tak ako každý dom tak aj hrad stráži ozrutánsky psisko :-) Tento síce nepatrí k hradu ... ale krásny je :-)
Hrad strážia iné obludy :-)
Keby nebol Napoleón taký blbec a neničil všetko čo vidí tak mohol Pajštún dnes vyzerať asi takto.
Pajštún je od roku 1810 už iba zrúcaninou a tak si len môžme predstavovať ako to tam všetko vyzeralo. Sčasti sa to dá, ale priznajme si ... bývať by sa tam už nedalo, ešte tak stanovať :-)
... mať takýto výhľad z okna ... hmmm ...
Hrad je na peknom kopčeku to láka aj hazardérov so životom na bajkoch. Vyzerá však, že polhodina šlapania do kopca a dve minúty dole kopcom ich úplne napĺňa šťastím :-)
Napriek všetkému, že je to zrúcanina, že lesná správa neprepíli popadané stromy na chodníku, že existujú nezodpovední turisti a hádžu odpadky kde sa im zachce, že občas si treba dávať pozor aby Vás nezrazil niekto na bicykli ... je to krásne miesto na víkendovú opekačku pre celú rodinku. Je tam proste pohoda.
