Je sobota - 12. máj 2007. Jens Küng sa tohto dňa nedožil. Zajali ho sovietske vojská neďaleko obce Borinka. Pokúsil sa o útek a zastrelili ho. Jeho telo zakopali a nikdy viac sa nenašlo. Tento príbeh mi rozprával môj starý otec. Pamätám si ho dodnes a mnoho ďalších. Vojna je blbosť.
Bol 8. máj a som si istý, že keby sa náhodne spýtate na ulici ľudí, čo im tento dátum hovorí, asi by na 90 % nikto ani len netušil, že sa k tomuto dátumu viaže oslobodenie Slovenska a ukončenie II. svetovej vojny. Priznám sa, aj ja som na to zabudol. No sú ľudia, ktorí nám to aspoň z času na čas pripomenú.
Tak sa aj stalo. 12. mája pripravili neďaleko Borinky na chate Cementárka celkom milý program venovaný práve tomuto sviatku. Už cesta tam bola čarovná. Dá sa tam dostať rôzne. Najlepšie je to na bicykli, ale to stojí nemalú námahu. Osobne dávam prednosť auto. Z BA sa tam dá dostať z Rače alebo z Borinky. Treba si ale dať pozor na policajtov. Keď sa dostanete až tam, potom treba jazdiť opatrne. Cesta je samý výmoľ, ale dá sa. Formuly ale nechajte doma a vytiahnite staré embečky :-) Napriek všetkému je to tam teraz krásne.
Cestou z Borinky musíte prejsť okolo kameňolomu a ak máte šťastie zazriete tam aj takéto krásne kobyly.
Keď som dorazil, program práve začínal.
Pri chate je postavené maličké pódium. Vyzdobené bolo v štýle starého dobrého socíku. Ako by sa za tých pár rokov slobody nič nezmenilo. V prvom momente som sa fakt cítil ako vtedy v Snine, keď ma mama ráno navliekla do pionierskej uniformy, uviazala červenú šatku okolo krku, do ruky dala lampión a mávatko a šli sme do Vihorlatu, kde mama pracovala a chodili sme po celom závode a pozerali ako naši statoční spoluobčania tvrdo pracujú na obrovských strojoch. Dokonca som mohol zamávať mojej tete, ktorá v tej istej hale robila vysoko pod strechou ako žeriavnik. Proste úžasné. Program začal oficiálne nástupom "jednotky" a príhovorom "najvyššieho". Samozrejme všetko bolo poňaté ako recesia.
Jedine deti mohli byť na koči :-)
Po oficiálnom príhovore nasledovalo potriasanie si rukami a odovzdávanie ocenení. Ako prvé boli deti. Mali z toho neskutočnú radosť. Oni preto, že zažili niečo nové, a my dospelí preto, lebo to už nemuseli zažiť naozaj.
Tak toto bol snáď najobľúbenejší oficier u dospelých :-)
Slávnosť odovzdávania cien sa pokúsil narušiť jeden zatúlaný nemecký tajný agent, no naša statočná armáda ho veľmi rýchlo spacifikovala. K jeho hrobu položila vence :-)
Ach ... tie pionierky ... ach
Po oficiálnej časti, bola k dispozícii pripravená občerstvovacia čapovacia čata :-)
Zábava následne nielen pokračovala, ale už aj tiekla dolu krkom. No program zďaleka neskončil. Pokračovalo sa lukostreľbou. Nádhernú ukážku predviedli lukostrelci z Banskej Bystrice.
Dospelí obdivovali, deti híkali, iba vlčiak Maco si z toho nič nerobil :-)
Čo si asi tak v tomto momente myslí tento chalan? V každom prípade odvaha mu nechýba.
A ja som sa odvážil cvaknúť túto slečnu :-)
Počasie bolo ideálne, pohoda dokonalá, prostredie úžasné, prečo sa potom neodviazať? No nie sú krásnučkí?
No nech sa snažili ako chceli Tomáš ich jednoducho tromfol. Má proste štýl :-)
A potom prišli na rad silní chlapi. Udržať litrový krígel piva v ruke pred sebou nie je žiadna sranda.
Uvedomovali si to aj tieto mladučké fanynky a dávali to pekne najavo.
Do finále sa mohli prebojovať len tí najlepší. A tam už išlo naozaj do tuhého. V hre bolo 10 litrov piva. Snaha bola, chuť bola, no sila sa strácala ako dym z komína. Napriek tomu vydržať takto držať pohár cez 4 minúty - klobúk dole.
Po takej robote aj dobre chutí :-) Zvíťazil stredoveký vojak vľavo.
Po silných chlapoch prišlo opäť niečo nežnejšie, krajšie a na čo sa dalo pozerať :-) V Stupave sa baby dali dokopy a založili tanečnú školu írskych tancov Eliah. Veru hopsali pekne :-)
... a potom prišlo toto maličké čudo judo a zakrepčilo tak krásne, že si vyslúžilo standing-ovation.
Program pokračoval vystúpením pionerky Aychi.
Kým ona spievala, deti ukoristili vlajku.
.. no našťastie nejaké ešte ostali ...
Týmto vystúpením, skončil aj oficiálny program. Zvečerievalo sa a aj promile v krvi stúpalo. Bol najvyšší čas na voľnú zábavu. Našiel sa čas na taneček.
... na karaoke ...
... aj pre posedenie pri gitare ...
Keď podchvíľou zapršalo, hneď sa objavili páriky, ktoré si tú nádheru chceli vychutnať spoločne.
Keď človek má okolo seba príjemných ľudí, aj jemu je príjemne. V tento deň bolo fakt príjemne. Na záver ešte jeden úsmev, ktorý vraví za všetko. Dovi na Cemente :-)
