Modra nad Cirochou - stavím sa, že drvivá väčšina z Vás sa práve dozvedela, že takáto dedinka na Slovensku existuje. Nikomu nezazlievam, keby sa tu nenarodím, tak tiež o nej netuším. Prvá písomná zmienka o nás je z roku 1333. Máme niečo cez tisíc obyvateľov a doživotného starostu. Je to typická dedinka kde sa nielen v nedeľu chodí do kostola a niektorí poza kostol. Máme dve krčmy, ktoré stačia obslúžiť miestnych štamgastov, faru, kulturák, futbalové a tenisové ihrisko. Mladí ochádzajú za prácou na západ. Dedinka si však žije naďalej svojím životom. Z času na čas - hlavne na sviatky, alebo ak nie sú tak aspoň na víkend sa vraciame my cezpoľní domov. Človek má také zvláštne pocity keď sa tak po dhlšej dobe vracia späť. Ja osobne vždy ako prvé sondujem čo sa zmenilo, či vôbec niečo sa pohlo vpred. No ako vždy - všetko bolo po starom. O to krajšie bolo prebudenie do nového dňa. Zobudil ma miestny rozhlas. Rezko a nahlas - ľudovky na dobré ráno. Pani starostova zahlásila, že sa dnes bude konať súťaž, kde víťazí sila a šikovnosť ťažných koní a ich pohoničov - Modranská podkova. Súťaž sa konala v kopcoch nad dedinou a bez odvozu sa človek riadne našlapal v riadnej horúčave, no boli aj takí a zvládli to. Tí ktorí šli autami a inými povozmi si riadne užili adrenalínovú jazdu po jedinej prístupovej komunikácii - teda po poľnej ceste plnej výmoľov a ostrých kameňov.
Moje prvé kroky viedli k stánku - v tej chvíli najsvätejšiemu - k pivnému výčapu. Pri 38 °C dobre padne dobre vychladený Šariš :-)
Potom už moje kroky smerovali k trati. Nebolo to bohviečo - na lúke zopár kolíkov a briez, ale akosi to pasovalo k celému charakteru súťaže. Predsa to boli ťažné kone, pracujúce v lese a nie nejaké plnokrvné žrebce.
Súťažilo sa v štyroch disciplínach: slalom, metrovica, sila (pár), sila (1). V slalome šlo hlavne o rýchlosť a tá záležala od šikovnosti pohoniča ako viedol svoje kone slalomovou dráhou.
... je to len sila dvoch koní ... ale myslím, že si zaslúži rešpekt ...
... toto je náš domáci favoriť Jožko :-) ... nebol najlepší, ale mal k tomu sakra blízko :-)
O zábavu bolo postarané tak ako počas programu tak aj cez prestávky. Pán čo to moderoval, okrem toho, že miestami nestačil s dychom, mal aj celkom vtipné pripomienky na súťažiacich, napr. : "Pche, keď sa nechcú ženiť, nech robia! Mladňaci!", "Ľahol si na tú furmanku, jak na ženu!", "Sedí na tom polene, jak keby chcel o gule prísť!", "Vážení, presuňme sa k bufetu, je tam nielen studené pivo, ale aj pekné baby som tam videl!"... :-) ... ej veru ... mal pravdu - toť dôkaz koľko krásy pod jedným klobúkom :-)
V prestávke sa dalo vidieť kadečo. Počas celej súťaže sa dalo jazdiť na koni s doprovodom úplne zadarmo. Každý bol ochotný pomôcť, poradiť či pomôcť vysadiť do sedla.
... nádherné zviera ...
... :-) keď som túto fotografiu ukazoval môjmu dedkovi, hneď ukázal prstom a vraví: "Ta toten kuň vyžira jak naša krava Maľina, že? Noľe ukaž, naj ľepši pokukam, či to fakt ne ona! :-) (na vysvetlenie: voľakedy sme mali presne takto vyzerajúcu kravu Malinu)
... čupol som si aby som si "Malinu" lepšie odfotil zdola, keď tu zrazu v objektíve nozdry, spustím foťák dole a zrazu mám nozdry u mojich nozdier a nejaký jazyk na líci :-) oj veru zľakol som sa, ale aj to chúďatenko malé krásne :-)
... aj tak si myslím, že najväčšiu radosť mali predsa len deti ...
Po každej disciplíne nasledovalo vyhodnotenie a ocenenie víťazov.
Jedni boli smutnejší ...
... iní sa tešili viac ... no predsa len si myslím, že jediným víťazom tu nebol človek ale ten kôň a patrične si zaslúži naše uznanie ...
... a ja som si zaslúžil dobrý domáci guľáš aj s pekným úsmevom ... ďakujem Janka ...
... reku Tomáš, nezávidím Ti stáť pri tom grile ... ale klobáska bola dobrá :-)
Začínalo druhé kolo a trebalo sa naň patrične pripraviť, malá porada preto padla vhod - čaká nás Metrovica.
Kone pristavili k čahovine (narezané meter tridsať dlhé bukové polená)...
... a kláty začali lietať na voz jedna radosť ... lietali, lietali, ... až kým sily neubudli ...
... no zvládnuť to musel povinne každý, mladý či starý, svalnatý i kostlivec :-)
Koníky poctivo zatiaľ čakali na jediný okamih, na povel vyštartovať ...
... rozbehnúť sa s plne naloženým vozom a predviesť nám čo v nich je. Tu sa pristavím pri jednej kobylke, neviem čím si zaslúžila svoje meno, ale pohonič na ňu stále kričal: "Ku*váááá idéééš, ku*váááá!" Na chvíľu som aj zložil foťák z oka keď som to počul prvýkrát, no nič to nepomohlo, len čo som si všimol, že jedna babka sa hneď prežehnala, no u viacerých bolo badať očividné pobavenie :-)
:-) hehe - tak toto je ten moment, už som ho spomínal, keď moderátor povedal: "Ľahol si na tú furmanku, jak na ženu!" :-) Ja by som asi radšej bral tú ženu :-) ako prísť na nejakom hrboli o gule :-)
Keď súťažiaci spravili s vozom kolečko, čakala ich ešte vykládka furmanky a rýchly šprint do cieľa.
Ďalšiu prestávočku som využil na sondovanie v zákulisí :-) Človek by neveril, že všetci čo majú kone majú aj Áviu :-)
... čo som už vôbec nečakal, že do našej takmer zabudnutej dedinky zavíta až z Poľska potulný predavač všetkého čo ku koňom potrebujete - priam kráľovsky krásne sedlo :-)
alebo klobúky, ostrohy, podkovy, bičíky, strmene ... mal všetko :-)
... keď som obišiel obchodníka až vtedy som si všimol ako veľa je tu áut :-)
... ale nielen áut ... toto sú už pomaly historické kusy :-) ...
... ale to najlepšie prišlo až keď som sa otočil ... druhý lepší ako prvý, predsa len je to verzia LX, v koži a s bezpečnostnými pásmi :-)
Vráťme sa ale naspäť ku koňom ... hmm ... ibažeby ešte nie? Bolo by totiž nefér ak by sme svetu neukázali akí sme my Modrania vynaliezaví ... Teplo? No-problem! Dokonca aj v Greenpeace by sa isto potešili - šiltovka s ventilátorom poháňaná solárnou energiou :-)
Teraz som chcel niečo napísať o ďalších dvoch súťažných kolách, ale nemôžem, musel som odísť skôr, teda neviem, kto nakoniec vyhral. Nie je však podstatné, si myslím, kto si odniesol pohár, ale kto si z tohto podujatia odniesol krásny zážitok a pocit s príjemne stráveného dňa medzi priateľmi - ľudmi s usmiatou tvárou :-)
Možno je to aj toto dievča.
... alebo toto dievčatko čo sa prvykrát dotklo žriebätka ...
... a možno aj tento hrdý tatko Janko :-) Ktovie, možno práve drží za ruku budúcu jazdkyňu :-)
