Ako prvé, keď zaparkujete v Humennom na parkovisku pri cukrárni Daysi, zaujme Vás prekrásny kaštieľ, ktorý tvorí dominantu celého Námestia slobody.
A potom si všímate všetko ostatné. Uponáhľaný národ, malé a veľké deti, stretnete známych, čakáte priateľa, kujete spoločné plány, snívate o budúcnosti, alebo viete, že ste cool a nebojíte sa to ukázať. Tak také som v jedno decembrové odpoludnie mesto Humenné našiel.
Stretol som po dlhej dobe známych, aj keď niektorí sa neradi fotia. Ale ja viem ako na nich a občas sa mi podarí nejaké fotografie spraviť.
Centrum mesta bolo pred dvoma rokmi rekonštruované a z neupraveného parku s rozlámanými lavičkami a spústou papierikov sa stalo celkom príjemné miesto na nedeľnú prechádzku, posedenie na lavičke, či stretnutie srdcu milého človeka.
Keď sa dobre poobzeráte okolo seba, uvidíte viac ako len ľudí, uvidíte príbehy - začínajúcu lásku. Niektorí na ňu čakajú.
Iní sú už spolu a len tak sa prechádzajú.
A niekedy sa čakanie vyplatí.
Stretnete "pche" a "jejha".
Alebo budúce modelky.
Čo Vy na to?
Dedkovia sa bavia o politike a akosi im je veselo. Alebo smiešno?
Vidieť mládež, ktorá sa po škole stretá pri fontáne a dohadujú sa kto pôjde nakúpiť petardy.
Mladé umelkyne.
Mamičku s dvoma anjelikmi.
A niekedy máte chuť spievať: "páči sa mi páči"
Námestie občas vyvoláva aj spomienky - žeby pionierske?
A potom, keď sa zvečerí ...
... a lampášik sa rozsvieti
... čaro noci vykúzli
... a potom sa už ide domov :-)
