Cestou tam som stretával s ľuďmi ktorí panicky utekali pred hrozivým dymom a tiež s odvážlivcami, ktorí sa tam práve hrnuli. Chcel by som tu vyzdvihnúť prácu našej polície, ktorá situáciu bravúrne zvládla. Všetka česť patrí aj hasičom, ktorí tento požiar skrotili. Kúdoľ dymu lákal oči viacerých ľudí. Poniektorí povyliezali na strechu aby mali lepší výhľad. V oknách panelákov bolo vidieť užasnuté pohľady.
Na cestách vznikali havárie z nepozornosti, keď vodičov lákalo pozerať na horiacu Matadorku. Jedna taká vznikla na nadjazde cez koľaje - na Rusovskej ceste. Pobozkalo sa tam 6 áut. Medzi nešťastníkmi sa ocitol aj Rišo Rikkon.
Keď som spravil tieto posledné fotky taký som bol natešený, že sa mi podarilo odfotiť Riša v búračke, že som si nevšimol, že sedím na bajku a pomaly sa spúšťam dole mostom. V ľavej ruke foťák, v pravej mobil - šiel som telefonovať. Náhoda chcela aby tam bola diera. Pohotovo som zabrzdil prostredníkom na ľavej ruke - predná brzda !!! ... v tom momente sa zakrútil svet a ja som sa učil lietať. Bilancia: pošramotený pocit, že som na bajku nezraniteľný - proste frajer, skupinka báb čo išla oproti sa mala o čom celý večer rozprávať a policajt, ktorý sedel v dodávke a celé to sledoval sa len škodoradostne pousmial. Rozmlátil som si sedlo, doškriabal mobil, o rozbitom kolene, lakti, doškriabaných rukách nemusím hovoriť :-) Najviac ma štve ale, že som si robil okuliare (píše sa to lepšie ako - doma som zistil, že som ich tam zabudol). Našťastie existuje jeden dobrý elixír na takéto rany - dobre vychladená desiatka :-) a ľudia s ktorými sa môžte ísť liečiť :-)
