Na západnej strane Malých Karpát sa nad maličkou dedinkou Plavecké podhradie vypína zrúcanina Plaveckého hradu. Bol postavený v druhej 13. storočí a slúžil ako kráľovský strážny hrad. Jeho správcom a zakladateľom bol syn bratislavského richtára Depreht. V roku 1394 ho získal od kráľa vojvoda Stibor zo Stiboríc. Neskôr bol v majetku kráľa Ferdinanda II., od ktorého ho získali v roku 1547 Fuggerovci. Po nich sa stali jeho majiteľmi Balašovci. Vymretím rodu prešiel hrad znovu do kráľovských rúk. Od kráľa Ferdinanda II. ho kúpil za 130 tisíc rýnskych zl. krajinský palatín Pavol Pálfi. Na hrade bola umiestnená aj tlačiareň kazateľa Borzemiszu, ktorý tu tlačil kalendáre a náboženské knihy. Počas Rákocziho povstania ho v roku 1707 poškodilo cisárske vojsko a postupne sa zmenil na zrúcaninu.
Pekné sú dve trasy, ktorými sa na hrad dá dostať. Obe začínajú v priamo v dedinke Plavecké podhradie.
Prvá - Plavecké Podhradie (210m.n.m.) - Plavecký hrad (400m) 0,5h - Ámonova lúka (560m) 1,15h - Mon Repos (480m) 0,5h - Plavecký Mikuláš 1,15h (210m).
Druhá - Plavecké Podhradie (210m.n.m.) - Vápenná (752m) 2,5h - Mesačná lúka 0,5h - Uhliská 15 min - Ámonova lúka (560m) 0,5 h - Plavecký hrad (400m) 45 min. - Plavecké Podhradie (210m) 20 min.
Ktoroukoľvek sa vyberiete, je tam krásne.
Cesta na hrad po modrej značke netrvá dlhšie ako polhodinku. Cesta je upravená a kráčate v tôni obrovských stromov.
Pre toho kto si trúfa nie je problém osedlať bicykel.
Čím sme bližšie k hradu, klesá aj výška stromov až sa Vám naskytne takýto prvý pohľad. Síce pekný, ale v kútiku duše čakáte, že to nie je všetko a že tam toho musí byť aj viac. A je ... :-)
Tesne pod hradom je informačná tabuľa - vyberám len pôdorys - pre lepšiu orientáciu.
Hrad ma krásne zachovalé delostrelecké bašty. Jedna z nich (13).
Keď kráčame ďalej po chodníku postupne sa nám odkrýva najviac zachovaná časť hradného opevnenia.
Hradby sa v jednom momente zlomia ...
Do hradu sa vstupuje cez druhé predhradie resp. predbranie (14). Bašta sa už nezachovala a ostal len tento bočný múr. Dokáže to trošku pomýliť, lebo si myslíte, že hradná brána (10) je vstupnou bránou, no nie je tomu tak. Ešte že máme pôdorys :-)
... spomínaná renesančná hradná brána (10) ...
V jednej piesni od Elánu sa spieva: "neobzerajte sa pani Lótová" - ale niekedy sa oplatí aj skamenieť, ten výhľad je naozaj očarujúci a to som ešte nevedel čo ma čaká hore :-)
Obloha bola v ten deň nádherne modrá posiata bielymi obláčikmi. Slnko šteklilo do nosa a bolo by to ideálne keby nefúkal silný vetrisko. Ale ináč do pohody :-)
Tak toto je pohľad na vstupnú vežu zo západného predhradia.
Vľavo od veže vedie chodník k delovým baštám (12,13).
Keď tak píšem o tých delových a ešte aj baštách, človek by tam čakal nejaké kanóny a ono tam nájtede skôr ohniská a romanticky sa tváriace páriky. Vpravo dole je vstup do delovej bašty (13).
... aj tá bašta tam predsa len bola :-) v celej svojej kráse ...
Pohľad späť k vstupnej veži, ktorú nie je vidno :-)
... lenže sme na Slovensku - v rozprávkovej krajine a tak spravím čáry máry ... a uvidíme aj vstupnú vežu a tak ako sa patrí ... pekne z výšky :-)
... a tutok sme už v bašte (13) a pozeráme sa naspäť na hrad :-) ...
Nádvoriu horného hradu (2) dominovala gotická veža (3) a gotický severný palác (5). Dnes sú už z oboch len torzá no na druhej strane je stadiaľ aspoň pekný výhľad :-) ... tak sa tam vyberme ...
Pozostatok z niekdajšej gotickej veže na hornom nádvorí.
A toto už pozostatky z niekdajšieho gotického chrámu.
Človeku príde až ľúto, že sa takýto skvost nezachoval. Večná škoda. Ešte, že ten výhľad stojí za to :-) ... kuk na juh ...
... kuk na peknú fotografku ... :-) ...
... kuk na sever ...
... kuk na západ ...
... ešte mám zopár záberov ku ktorým nechcem písať žiaden komentár - lebo ho nepotrebujú ...
Ďakujem Vám, že ste si prečítali a pozreli tento článok.
... tú poslednú fotku si nevšímajte - to sú len prejavené emócie - síce na hrade, visiac na konári dole hlavou a škeriac sa na celý svet ... ale sú ... :-) ...
