S veľmi maličkou dušičkou som prekročil bránu tohto skanzenu. Dlhé roky som chodil popri jeho plote, no nazrieť dnu nebolo nikdy času. Nájsť ho nie je žiaden problém. Je takmer v strede mesta hneď vedľa Humenského kaštieľa , ktorý je dominantou námestia. Skanzen je prístupný od mája do októbra od 10:00 - 17:00 h pre návštevníkov. Vstupné je smiešne: 30 Sk pre dospelú osobu, 15 Sk študent, dôchodca a za fotografovanie si priplatíte 50 Sk. Správca je príjemný a ochotný človek, ktorý sa Vám snaží vyjsť vo všetkom v ústrety.
Na malom kopčeku sa nachádza kus východokarpatskej histórie. Skanzen sprístupnili v roku 1984. Najstarším exponátom a zároveň dominantou skanzenu je drevený kostolík svätého Michala archanjela, ktorý pôvodne stál v Novej Sedlici (hraničná dedina PL-SK-UA) a postavený bol v 1754 roku. Je postavený z dreva, hliny a slamy bez jediného klinca.
Vnútri sa nachádzajú originálne ikony pravoslávnych svätých. Kôli ich hodnote, platí zákaz fotografovania v kostole. Výnimku môže udeliť, len riaditeľ Vihorlatskeho múzea. Tento súhlas si treba vyžiadať vopred.
Kostol patrí pravoslávnej cerkvi a dodnes sa v ňom slúžia omše. Bol som tam na veľkonočnú nedeľu a práve sa tam konala slávnosť. Gospodin pomiluj .. bolo počuť na široko-ďaleko.
Tento modrý domček so slamenou strechou pochádza z Kalnej Roztoky. Má jednu obývaciu izbu, predsieň, komoru, maštaľ a stodolu. Je celý postavený z pevného dubového dreva a namazaný hlinou.
V stodole boli rôzne "stroje" (mláťačka, šečka), uskladnené vozy, cepy, konské postroje, pluhy. Všetko bežné a potrebné príslušenstvo bežného roľníka.
Z Oľšinkova je nasledujúci dom. Je to dom majstra tesára a kolesára. Kolesá na vozy boli robené z dreva a obopnuté kovovým plášťom. Interiér je podobný predchádzajúcemu domu. Jedna izba z veľkou pecou, stolom a posteľami, predsieň z ktorej sa dalo vystúpiť na povalu a pracovňa. V zadnej časti hospodárska časť pre dobytok.
Táto cirkulárka Slávia je ešte funkčná.
Zo Zemplínskych Hámrov je tu umiestnený dom a v ňom mláťačka.
Interiéry izieb sú napodiv podobné. V predsieni vždy boli nejaké truhlice, riady, koše a šikovní majstri si ich zdobili všelijakými drevenými vyrezávanými sochami.
Kamenný mlyn slúžil na zomletie zrna na múku.
Koryto na stene slúžilo na miesenie cesta na chlieb, koláče, lokše :-)
Interiéry jednotlivých izieb sú tiež veľmi podobné. Izba slúžila ako obývacia izba, spálňa i kuchyňa, preto tu nájdeme aj postele, drevené lavice na sedenie, stoly s malým korýtkom - voľakedy sa jedlo spoločne z jednej misky. Na východe dodnes sa tradujú, minimálne na Vianoce, podobné zvyky.
Veľmi častým prvkom karpatských domov boli obrazy - hlavne obrazy svätcov.
V každej izbe bola aj obrovská tehlová pec. V nej sa piekli fantastické koláče :-) Nikdy nezabudnem ako som šiel cez dedinu - boli práve veľkonočné sviatky - v každom dome sa piekli koláče. Neviete si ani predstaviť ako to voňalo po celej dedine. Pec sa musela najprv nahriať, vždy som sa tešil, že som mohol rozložiť oheň v peci. Potom sa tam ukladali špeciálne narezané dubové alebo bukové polienka. Keď drevo prehorelo a ostali len rozžeravené uhlíky, mohli sa začať sadzať do pece koláče. Tá dlhá "vec" čo je opretá o stenu je šufľa - ňou sa ukladali a vyberali koláče z pece. Potom sa už len netrpezlivo čakalo kým koláče vychladnú a ... mňam :-)
Veľmi zaujímavým je aj tento domček z Vyšnej Jablonky s vodným mlynom. Má len obytnú miestnosť a mlynicu a domáceho pána a vodníka :-)
Snáď ani v jednom dome voľakedy nechýbali krosná na tkanie kobercov, kolovrátky či trlá. Pekný pohľad na všetky tieto predmety ponúka domček z Výravy.
Hlavným materiálom z ktorého sa tkalo bol ľan. Celý postup výroby nepoznám. Ale viem si predstaviť, že sa musel namočiť, usušiť, naklepať, vyčesať a nakoniec upriasť na priadzu a z nej sa potom súkali nite. No našiel som aj článok o tom ako sa vyrába konopné plátno (str. 15).
Tento domček bol ešte výnimočný tým, že v ňom taktiež lisovali olej.
Takúto studňu môžme vidieť ešte aj kde-tu po dedinách.
Správcovia múzea sa snažia a je to vidieť. Priedomia sú skrášlené krásnymi z dreva vyrezávanými sochami, je tu malý prírodný amfiteáter, prostredie je upravené, nenašiel som jediný odhodený papier a celé areál pôsobí naozaj príjemne.
Ja osobne som bol milo prekvapený a odporúčam Vám vidieť to naživo. Ak sa tam aj nevyberiete, dúfam, že Vám tento článok aspoň trochu priblížil krásu dedín východných Karpát.
