"Dobre!", súhlasil som. A tak som tu - v celej svojej kráse. Aj keď tie najkrajšie časy mám zrejme už za sebou. No ani dnes ešte nie som na zahodenie :-)
Som veľký a mám obrovské okná.
Moje okná sú ako oči do duše a ja mám veľa okien - očí, pre každého.
Stačí, ak sa na chvíľočku usadíte a ja Vám ukážem to čo ste ešte nevideli.
Vzadu mám dvere a na nich jedno špeciálne okno. Môžte ním vystúpiť, resp. musíte, lebo tam mám pokazený zámok. :-)
Ale, aj tak najkrajšie je vo vnútri. Je to tam také ... zaujímavé.
Mám veľkú prístrojovú dosku a na nej množstvo gombíkov, svetielok a ručičiek. Stačí pridať plyn a ručičky sa kmitocú hore-dole.
Volant je krásny, je obrovský, však je to aj veľký autobus a veľký autobus musí mať predsa veľký volant.
Nad volantom, mám nástenku. Tam si lepím všetko možné, kde som bol, čo som tankoval ...
... dokonca aj neslušné obrázky :-)
Voľakedy som pretekal, na takej veľkej autobusárskej dráhe. Dodnes mám odložené svoje číslo.
Ej veru, sú to spomienky. Slávne a veselé spomienky. Motory revali a celý autobus sa triasol. Bolo ťažké udržať toľko koní pod podlahou v pokoji.
Keď to prišlo, pevne mi museli zvierať volant a pevne držať rýchlostnú páku.
Tri, dva, jeden .... ŠTART !!!
Nie vždy to dopadlo najlepšie, hlavne keď si za volant sadol niekto neskúsený. Hehe, vedel som ich veru poriadne naľakať :-)
Dnes som už na dôchodku - odpočívam.
Možno si myslíte, že by ma mali dať do starého železa - dajú! Ja to viem. No nemám obavy, čo to som už preskákal a viem, že prídu mladší a mocnejší, ale na mňa budú spomínať mnohí.
