... que aprovechare

Privoniam si, prizriem sa na jeho krásu prosti svetlu. Cítim jeho trpkastú ovocnú chuť na jazyku a blažene nechám skĺznuť do pokojného prístavu v mojom žalúdku. Neodolám a hneď si musím dať ďalší dúšok. Je tak lákavé a jemné. Mocné a zároveň nežné. Uchopím pohár pevne do dlane a výjdem si vonku na balkón. Je síce len fiktívny, ale je len môj a môžem si ho vziať so sebou kamkoľvek pôjdem. Mám na ňom veľké staré prútené kreslo. Tak nádherne chrastí keď si doň sadám a keď už v ňom sedím akoby som sa ocitol niekde v krajine zázrakov. Väčšinou si tam sadám večer. Kto vie prečo. Noc má takú zvláštnu moc a dobré vínko len umocní jeho čaro. Nebo a hviezdy nad hlavou, nebo a hviezdy v pohári vína. Možno to ma fascinuje, že si môžem kúsok toho neba ukradnúť do pohára a sediac v kresle vychutnávať po dúškoch. Je to tak krásny, no tak krátky okamih nášho života, že si ho mnohí ani neuvedomíme a zmizne preč niekde v tme. No ja si ho chcem vychutnať a tiež každý ďalší čo ešte len príde. Život je strašne krásny, len tú krásu treba objaviť. Takže ... que aprovechare ... prosit ... na zdravie