Keď to okolnosti dovolia odcestujem domov za rodičmi. Vraciam sa z Bratislavy do dedinky na východnom cípe republiky. Poviem Vám, pocit je to zvláštny - cestovanie v čase - späť v čase. Mnohé veci sú skvelé - človek môže vypustiť na pár dní problémy z hlavy a jednoducho relaxovať, no osud si vždy nájde spôsob ako ma prefackať.
Včera sme spolu s dekom šli pre zuby. Hej, dedko si šiel pre zubnú protézu. V dedinke vedľa našej (Kamenica nad Cirochou) sa nachádza "obvodné zdravotné stredisko" (obvodný, dorastový lekár, zubár, gynekológ + lekáreň). Tu som chodil aj ja počas základnej školy. Vždy som tam rád chodil, lebo som sa mohol uliať z hodiny, ale mal som strach pred lekármi, no ešte viac pred tým "smradom" - chlór alebo čím to drhli podlahy a všetko tam bolo tip-top, že sa dalo z podlahy jesť. Včera, keď som tam vkročil, som ostal v miernom šoku.
Zdravotné stredisko už zvonku vyzerá akoby nemalo pána.

Opadávajúca omietka, netesniace okná, poohýbané parapety.

Prejsť popod prevísajúci balkón by sa mohlo skončiť prinajlepšom škaredou ranou na hlave od padajúcej omietky ... podstatné však je, že autu pána doktora či doktorky sa pod prístreškom nič nestane.

Vo vnútri to nevyzerá o nič lepšie. To, za čo by ma voľakedy možno aj zo školy vykázali - sa bežne da čítať na stenách ako nástenka, resp. kniha návštev ...

Ak by to niekto nevidel prečítať - zopár detailov ...

"Cigani su ..." - zaujímavé zistenie. Ja len pevne verím, že toto sú výplody nevyvinutých maloletých mozgov a že to nie je tak všade ...

Už rok a pol môžme evidovať, že Valika a Dominika v tom zdravotnom stredisku boli a že "Dokazali" - čo však dokázali, to už nenapísali. Žeby svoju hlúposť?

To sú však nedostatky, ktoré však sa už za tú dobu dali odstrániť - premaľovať - ustriehnuť výrostkov sa nedá vždy, ale, čo také zábradlie? Ja sa našťastie ešte nepotrebujem pri výstupe po schodoch držať zábradlia, ale čo starší ľudia? Je v pohode, že zábradlie lieta z jednej strany na druhú a jediné upevnenie je šrób na druhom poschodí?

Mňa osobne dosť mrzí, že sú steny popukané a zatečené a tvorí sa na nich plieseň.

Mrzí ma aj to, že nikomu neprekážajú zbierky usušených múch chytených do množstva pavučín.

Mrzí ma aj to, že z lekárne, ktorá je jedny dvere od týchto mreží napravo, vyhadzujú krabice od liekov len tak na schodište. Oznamujem všetkým myšičkám - že im konečne niekto vytvoril adekvátne podmienky na bývanie.

Mrzí ma aj to, že niet ani v lekároch trochu hrdosti a bachnú reklamný plagát - bang - rovno na zem pred dvere do ambulancie.

Mrzí ma aj táto stolička, ktorú by som si ani ani ani nikam nedal - rovno by som ju porúbal do pece a už vôbec by som ju nečakal v priestoroch, kde sa ochraňuje ľudský život a ešte obrastenú pavučinami.

Vstupné dvere - pánty privarené, skorodované, obrastené pavučinou.

Odpadky zastrčené za špinavými radiátormi.

Ak by ste potrebovali utíšiť dieťa, ktoré sa bojí zubára, priveďte ho sem - je tu krásny obrázok prilepený na odpadovej rúre. Ten to určite upokojí, hlavne ak si niekto na poschodí po sebe spláchne.

Mrzí ma aj to, že zrejme tým, že treba utiahnuť náklady na budovu, pribudlo v zdravotnom stredisku niečo, čo by tam podľa mňa nemalo vôbec čo hľadať.

Ale aby som neuvádzal len samé negatíva, pozitíva sa tiež nájdu. Ak by niekto nedajbože, v tomto zdravotnom stredisku otrčil kopytá, kostol je len cez ulicu :-)

Nakoniec pacient sa môže dozvedieť, mnohé historické fakty, že táto obec bola oslobodená hrdinskou sovietskou armádou - ja len dúfam, že to bolo na osoh.

Páčili sa mi takí dvaja dedkovia, čo sa tam stretli po vestibule a len krátko sa pozdravili so slovami: "Ahoj, bul ši?" a ten druhý mu odpovie: "Hej, bul mi pozrec či sú pán dochtor zdrave." Páčilo sa mi na nich to, že to berú s humorom.
To bolo moje včerajšie zistenie - po 15tich rokoch. Možno som príliš náročný - možno nie. Ak raz človek okúsi lepšie a vidí, že sa to dá aj lepšie zariadiť - mal by sa ozvať. Snáď sa úroveň poskytovaných služieb v zdravotníctve na Slovensku dostane do normálu a bude sa to týkať aj priestorov v ktorých sa budú poskytovať. A možno som len optimista.
A aby som bol úplne úplný - môj dedko :-)

... dostal svoje nové krásne zuby :-)
