Toto je dvor - dedov dvor. Nie vždy vyzeral takto. Nudný, obyčajný dvor - no nie vždy taký bol.

Po mladej tráve behali v ohradke kurčiatka, samozrejme kocúr bol vždy nablízku.

Kravu tu vždy zapriahali do voza, babka tu presúšala periny, s bratrancom sme tu stavali v zime snehuliakov, snežné zámky, liezli na slivku, naháňali potkanov po povale, jedli prvykrát chlieb s domácim maslom a cukrom ...
... proste - tu som sa narodil ... babky vtedy napiekli koláčov ...

... a dedko bol taký rád, že dal zarezať všetky sliepky čo mal, len jednu jedinú nechal, neviem prečo ... ale tá nejako nedokázala zniesť stratu všetkých svojich blížnych a tak deň na to sama zdochla ...
... aj koňa som dostal a dedko mi ukazoval ako sa na ňom jazdí :-) ...

... bolo veľa vecí čo som tu robil prvýkrát ... :-) ... napr. prvýkrát som sa fotil :-)

... ale ja za to nemôžem, šteľovali ma až som to jednoducho nevydržal ...
... tu som dostal aj svojho prvého medveďa ...

... hmm ... netešil som sa z neho dlho, lebo raz ho mama čistila a dala sušiť vonku na schody a teraz pozdravujem Mariana T., Martina N. a Marcela V., ktorí mi ho šlohli a na smetisku zapálili ... ak to budete čítať ... viem o Vás ... tešte sa !!!
Odvtedy však ubehlo mnoho rokov ... dnes už po tom dvore nebehám. Vraciam sa však sem vždy rád, lebo viem, že tu nájdem niekoho, koho mám rád.

... neprišiel som však sám ...

... ten malý ma volá "kuťi" (krstný) ... :-) ...
... teraz behá po dvore, po ktorom som ja tiež behal ako taký prcek ...

... objavuje veci, ktoré sú mne už samozrejmé a často si ich ani nevšimnem ...

... niekedy však zvedavosť :-) smrdí :-) napr. ako kurečky ...

... zvedavý je a neodbytný - zaostrí zrak a sluch na každý pohyb ...

... a keď už si nevie dať rady, je tu dedko, ktorý vždy niečo vymyslí ...
... černice vždy zabrali, aj u mňa :-) ...


... a stačí, že sa na oblohe objaví lietadlo, nerozoznáte ktorý je ktorý - aký pradedko, taký pravnúčik :-) ...

Prajem všetkým prckom minimálne také krásne detstvo aké som mal ja ...

... a všetkým starším takú starobu, aby sa mohli usmievať tak ako môj dedko :-)
