Odišla si a nenechala list
akoby už nikdy nemala si prísť
Bolí to keď sám večer
v okne na nebesá hľadím
Hľadám miesto kam odišla si
kde na večer hlávku kloníš
či vieš ako chýbaš mi
Prekvapila si
zaskočila všetkých nás
možno však ešte viac seba
Len kratúčko sme boli spolu
zdá sa mi či naozaj je tak
neviem no vyzerá tak
že na dobrých ľudí mávam smolu
Odišla si a bez rozlúčky
ako vánok potichúčky
Vravela si "To nič, neboj!"
Ja len na to "Nebojím, ja mám strach!"
Vravela si "Jaj, to je milé, vieš je to tak, že zdravíčko moje sa so mnou zahráva"
A ja na to "Tak nech si dá odpich!"
Vravela si "To som mu už vravela nespočetne veľakrát"
Odišla si rýchlo
rýchlejšie než z jablone opadá kvet
opustila si tento zvláštny svet
a ja vyčítam si
že nestihol som vidieť
iskru v Tvojich očiach
cítiť teplo v Tvojích dlaniach
stretnúť Ťa aspoň raz
inde než len v svojich snoch
Chcem veriť
že takto to malo byť
že takto je to pre Teba lepšie
že už budeš navždy iba šťastná
Chcem veriť
že anjeli tam hore
stoja pred Tebou vzpriamení a v pozore
nedovolia by stalo sa Ti čosi nedobré
Dávam Ti Maťka to
čo tu na tu zemi nestihol som
Mám Ťa rád a Posledné zbohom!
5. jún 2007 o 10:35
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 193x
Na rozlúčku
...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)