... ako som sa zbavil komplexu dlhých nôh

Začalo to v detstve, už keď som sa narodil - museli mi nadšiť perinku, lebo mi z nej trčali nohy. Pokračovalo to ranným detstvom kedy som vždy nosil nohavice, ktoré končili povyše členkov. To bolo u mňa bežné. Heh, najradšej som však nosil kraťasy. Vplyv mojej babky na mňa bol badateľný - nohavice vytiahnuté až po bradavky. Keď si predstavím ako som musel vyzerať tak sa musím smiať . Samozrejme decká sa mi smiali, ale čo som mal robiť, neostalo mi nič len sa v kútiku duše hanbiť. Nemohol som sa dočkať, kedy sa už vymaním spod pazúrov mojej mamy a začnem si sám zarábať a obliekať sa ako sa mi páči. Lenže, ťažko zmeniť niečo na čo ste boli od mala zvyknutí. No ale podarilo sa. Musel však prísť zlom. Boli v tom ženské, hlavne tie, čo im je každý cm na opätku navyše dobrý. Čertovsky ma bavilo, keď si nejaká ženská zahorekovala, že: "Ja mať Tvoje nohy!", to som stúpal rovno k oblakom. Ale zase v tom bola ženská, ktorá to celé pokazila. Vraj mám dlhšie nohy ako Sklenaříková. To som prijal ako tak v pohode, keby nebola dodala: "Ešte keby si mal aj také konto ako ona!", a už som bol v prdeli. Nálada v kýbli a komplex opäť na krku. Rozdiel je len ten, že už ho nevolám komplex dlhých nôh, ale komplex prázdneho konta. Verím len, že nebudem musieť dlho čakať kým napíšem nový článok o tom novom ... :-)