... jednou vetou

Keď ráno vstávam mám dilemu, lebo neviem či ešte stále spím alebo som už hore keď prebúdzam sa vždy do nového sna a prvý sen sa začne už po prebudení, vtedy snívam o svete bez budíkov, ale čo už, asi to tak musí byť, radšej snívam ďalej, napríklad o teplej vode, ktorá kedykoľvek tečie z červeného kohútika, ale ani z toho si ťažkú hlavu nerobím, nerád si totiž kazím taký pekný sen, radšej spravím čo treba a sadám do auta, ale tu ma prepadne hneď ďalší sen a to sen o lacnom benzíne a v tom sne je fakt benzín lacný a ľudia sa predbiehajú v tom kto viac kúpi a dokonca na benzinkách sa necháva sprepitné a dokonca okná Vám umývajú dievčatá s dobre tvarovanými tričkami a keď ten sen skončí hneď prichádza nový v momente ako vstupujem do budovy kde pracujem, tam zďaleka ma čakajú úsmevy a potriasanie rukami, vrátnička rozdáva bozky a čo som ani vo sne nečakal, sám najvyšší mi uvoľnil svoje parkovacie miesto, len aby som ja, rádový zamestnanec, mal kde zaparkovať svoju šunčičku a keď vstupujem do kancľu kolegyne sú milé a pozorné a na stole ma už čaká voňavá káva so šľahačkou a jemným čerešňovým likérom, aby to nebolo všetko tak príde nadriadený a oznámi mi, že nemal jednoducho na výber a keďže som taký nenahraditeľný zamestnanec tak mi zvyšuje plat o 100%, samozrejme reagujem úsmevom číslo 32 a vybozkávam najbližšiu kolegyňu tak až to ostatné nevydržia a musím vybozkávať aj ďalších desať, potom sen končí aby prišiel opäť ďalší a to v podobe zákazníka čo nakúpi aj to čo vôbec nepotrebuje, len aby mi spravil radosť, lebo videl mi na očiach že som smutný, tak kupuje a tak to ide celý deň až do obedu keď prídem do reštaurácie po oboch stranách stoja čašníci v bielych zásterách nemusím vôbec čakať nejakom rade až po cestu a odprevádzajú ma až k obrovskému stolu kde už v pozore stoja moji kolegovia s úsmevom na tvárach a čakajú len na mňa, usadia ma za vrch stola a čašníci začnú nakladať na taniere, keď v tom dorazí pán vrchný a ponúkne mi ako pozornosť podniku to najlepšie víno aké v pivnici majú a ja poďakujem, veď som slušne vychovaný a keď dojeme šéf mi oznámi, že už nemusím do práce, lebo som už dnes pracoval dosť a vloží mi nejaké peniažky do vrecka so slovami nech sa idem zabaviť niekam a ja ho nechcem sklamať a končím snívanie o práci v práci a odchádzam snívať ďalší sen, lenže k nemu som sa musel dopraviť, takže nasadám do tátoša a vyrážam na bratislavské cesty, tu som ostal ako vriacou vodou obarený, lebo každý šiel predpisovo a nikto sa nepredbiehal, jedinú myšičku som nevidel, nikto mi ani z okoloidúceho auta nenadával, nikto sa mi netlačil na zadný nárazník a každá červená sa zázrakom menila na zelenú a nikde neboli zápchy až som zakotvil v nákupnom centre, že si kúpim niečo na seba a prídem do predajne s košeľami kde ani chvíľku predavačky nečakali a všimli si ma hneď a už mi donášajú košele od výmyslu sveta a dokonca väčšinu mali s predĺženými rukávmi a dokonca ani neboli drahšie ako ostatné a čudoval som sa keď som šiel kupovať nohavice tak mali moju dĺžku a to už nehovorím že som si k nim našiel aj topánky na moju labku, no nevychádzal som z údivu, fakt som v tom momente nevedel výjsť z údivu, samozrejme som sa hneď ohodil a šiel sa ukázať na party kde vstupné platili iba ženy a chlapi mali vstup zdarma a hrali všetky moje obľúbené songy a keď som poprosil DJ-ja o zahratie pesničky tak ju hneď spustil a to nehovorím o čašníkoch tí behali ako prepeličky, len aby splnili každé moje želanie, všetky baby zazerali a každá jedna ma určite chcela dostať na parkety, no ja som slušný človek, vravím si, a tak som nešiel s každou, len kým som vládal a občas som si dal aj minútku prestávku, dokonca som s každou plynulo konverzoval a všetkých som pozval na drink a keď už som chcel odísť do iného podniku prišiel sa so mnou rozlúčiť sám šéf diskotéky hlboko sa mi uklonil a povedal že som kedykoľvek vítaný, tak som odišiel s dobrým pocitom, naložil som zopár priateľov a vezieme sa po Vajnorskej, že si spravíme srandu z nejakej sociálnej pracovníčky, no namôjveru na jej mieste sme našli len lístok napichnutý na klinec, že dnes nepracujem, učíme sa so synom na zajtrajšiu písomku - šok, možno sa ten svet naozaj polepšil, tak nám nič neostalo, len rozpustiť partiu, však zajtra treba vstávať do práce a poctivo zarábať na živobytie, dokonca nikto neprotestuje a nikto ma neprehovára, že ešte pár pohárikov zvládneme, tak sa aj stalo a keď dorazím domov na prvý šup som našiel miesto na parkovanie, o tretej nadránom ma už vrátnik vyzeral, vôbec som ho nemusel 10 minút budiť, mal nechty celkom dohryzené ako sa o mňa obával a aj milo sa mi prihovoril a poprial dobrú noc, aj som sa mu trošku čudoval, ale on nemohol vedieť, že toto je len sen a že sa už každú chvíľu musím zobudiť, lebo zazvoní budík a ja sa prebudím do ďalšieho pekného dňa a viem, že to už nebude sen.