... keď sa darí, tak sa darí

... vovedenie do deja ... že ako čo bolo a kde

Dostal som pozvánku na istú rozlúčkovú párty v Pezinku. Prebudenie bolo ako som už spomenul - do pohody. Sranda začala pre mňa až po tretej hodine poobede, ked som odprevádzal Biji ku vlaku - smer Praha. 

... dej ... že ako sa to začalo

Tri velke kufre potrebovali pomôcť do vlaku, tak som tam čakal kým príde vlak. Prišiel 16:19. O tri minúty mal mať odchod. Vlak zastal. Minútu trvalo kým ľudia z vlaku vystúpili, minútu kým som sa dostal k dverám a minútu kým som dorazil do kupé a vložil kufre. Keď som počul hvizd píšťalky, vykladal som posledný kufor. Krátke rozlúčenie a .... chcel som utekať po chodbičke vonku. Lenže ... to by musela byť prázdna. Márne boli moje výkriky "Vystupujem!", každý sa len obzrel a vduchu si pomyslel: "A čo myslíš, ty somár, kam sa ti akože mám uhnúť?". Ako vždy, v takej situácii, ostal mi len úsmev na tvári. Myšlienky na auto, ktoré som zaparkoval na zákaze zastavenia, na Biji-nu sesternicu, ktorej som sľúbil, že ju zaveziem domov a ktorá mi teraz kýva z nástupištia, myšlienky na sprievodcu, ktorý príde a bude pýtať lístok, ktorý nemám. A tak mi neostávalo nič iné, len sa smiať. Však vystúpim v Kútoch, vravím si. Odložím bundu na vešiak a čupneme si s Biji na chodbičke a rozprávame sa, rozprávame sa ... keď v tom vlak zastaví. Malacky. Neriskujem ďalšiu cestu načierno a pomaly, ale pritom rýchlo utekám vonku z vlaku. Sedím na stanici a posielam Biji ďakovnú SMS za skvelú párty. Na oplátku mi však príde SMS aby som si sadlo a čítal ďalej ... "bundu aj s kľúčami od auta si nechal vo vlaku". V tom momente 20 ľudí v čakárni v Malackách si myslelo, že som blázon, lebo som sa začal z celej svojej dobrej duše nahlas smiať. Keď mi došlo, čo sa stalo, začal som uvažovať, no už bolo neskoro na to aby som dohnal vlak aj s kľúčmi, kľúče boli za hranicami na ceste do Prahy.

... pokračovanie deja - že čo sa stalo, keď som do Bratislavy došiel

Cestou vlakom do BA som zburcoval bratranca a zabezpečil ho aby ma čakal pri vlaku. Keď som vystúpil, ako prvé ma zaujímalo, či nemám papuču a či je auto na mieste. Našťastie, chvála pánom policajtom, papuču som nemal. Aspoň vidíte jak si robia svoju robotu. Viac ako 2 hodiny na zákaze zastavenia, pod dohľadom kamier, dokonca. Ale som rád ... Smerovali sme po náhradný kľúč od auta. Nanešťastie moja pamäť mi neslúži tak ako by podľa mojich očakávaní mala a tak mi trvalo ďalšiu štvrťhodinu, kým som doma prezrel všetky možné zákutia, no nakoniec som predsa len bol úspešný. Bol som aj hladný a chcel som jesť ... no stále mi hrozila papuča, tak sme to šinuli naspäť na hlavnú stanicu. Papuča nebola. Rozlúčil som sa s bratrancom, poďakoval. Nastúpim, naštartujem a opúšťam autobusové nástupište.

... pokračovanie deja - že ako sa to skomplikovalo

Vydýchol som si a v duchu som si už predstavoval perfektnú kapustnicu na tanieri ... keď vtom ... bliká mi kontrolka - poškodená elektronika vo vozidle. Zastavím pri kraji a zaberám miesto taxikárom. Ďalšie naštartovanie však už neprichádza. V duchu si zahreším a spomínam si na vetu z filmu Kameňák: "Kdyz se daří, tak se daří", akurát v opačnom význame. Volám späť bratranca. No ani on, ako "odborník" do áut, netuší čo s tým je. Keď však chcem volať asistenčnú službu, zisťujem, že nemám na nich číslo. Dokonca nemám ani servisnú knižku ... našťastie spolubývajúci je doma a tak zisťujeme potrebné číslo. Nervy však už pracujú, hoci úškľabkovitý úsmev stále zostáva. Nič iné tu ani nepomôže. Vytáčam asistenčnú službu a s hrôzou zisťujem, že baterka sa vybila. Zapínam druhý mobil, no ani keby vtedy všetci svätí nadomnou stáli, nespomeniem sa na vstupný pin code. Využívam teda bratrancov mobil, no znovu nevieme číslo na asistenčnú službu. Číslo nemáme uložené ani zapísané. Bratranec nemá v mobile ani číslo na môjho spolubývajúceho ... začali sme sa už fakt rehotať ... nakoniec sme sa predsa len dopátrali a tak som volal. Rozkošný hlas v telefóne ma privítal v Češtine a zapísal si potrebné údaje. O pol hodinu mi volá znovu, že nie je nikto v BA, kto by ma o deviatej večer v nedeľu odtiahol, no skúsi vraj zohnať niekoho. A tak sme sedeli v aute a mrzli. Ten niekto došiel o ďalšiu hodinu ... Naložili, odviezli a zložili v autoservise. A potom to prišlo: "Dúfam, že viete, že to bude cash a máte so sebou peniaze!". Otočím sa naňho s vypúlenými očami a ovisnutou sánku ... auto mám predsa v záruke. Nasledoval ďalší telefonát do Čiech - ďalšie náklady navyše. Tak som teda zaplatil, vraj si to môžem nárokovať na preplatenie od Assistance.

... pokračovanie deja - že ako som hladný ostal

Fajn, už som bol tak unavený, že mi to bolo jedno. Cesta domov bola nekonečná. Vo dverách ma privítal spolubývajúci s úsmevom na tvári. Rozpovedal som mu príbeh a sadol na posteľ, potom aj ľahol ... a už už som sa chcel postaviť a ísť najesť, keď vtom ... zrazu zvonil budík :-)

... pokračovanie deja - že dávaj pozor čo kupuješ

Ráno som navštívil servis, odovzdal kľúče. Poslali ma preč, že maju strašne veľa roboty. Ale zrejme im to nedalo, keď mi za pár minút volá naspäť, že môj náhradný kľúč nebol nakódovaný, lenže to som už bol takmer na opačnom konci mesta. Vyzdvihol som si teda auto ... a znovu sa začal ďalší bežný deň :-)